Finančné impérium

A. Charakteristika.

a.1) Neprimeraný rast ceny aktív – trhová, cenová bublina

a.1.1) Hmotných statkov (produkty, komodity)

a.1.2) Cenných papierov (akcie, dlhopisy, deriváty)

a.2) Neprimeraný rast množstva obeživa a cenných papierov, ktorých nominálna hodnota mnohonásobne presahuje hodnotu reálnych statkov – finančná bublina.

Trhová bublina vzniká na základe iracionálne zvýšeného záujmu o kúpu predmetných aktív, ktorý sa klasifikuje aj ako špekulačné šialenstvo. Napomáha tomu nadmerná ponuka finančných prostriedkov („lacné“ peniaze) na finančnom trhu,  ktorá umožňuje účasť širokej verejnosti. Spočiatku dochádza k rozširovaniu ekonomickej činnosti – ekonomickému boomu, ktorý sa končí majetkovými stratami a pri veľkom objeme obchodov finančnou krízou a ekonomickou recesiou až globálnych rozmerov.

B. Príčiny vzniku. Hnacou silou sú ľudské vlastnosti:

b.1) Bezhraničná chamtivosť. Špekulácia za účelom zisku.

b.2) Stádovité správanie živené nádejou, že rast ceny bude pokračovať a že sa nájde niekto („väčší hlupák“), kto v budúcnosti kúpi ešte drahšie to, čo súčasný vlastník už draho kúpil.

C. Optimálne podmienky pre vznik.

c.1) Charakteristiky trhu (v súčasnosti elektronické stádo, nedostatočné kontrolné mechanizmy).

c.2) Slabé ekonomické vzdelanie investorov (neznalosť skutočnej hodnoty podkladového aktíva, nesprávny odhad ziskovosti a rizika), nekompetentnosť (?!) orgánov dohľadu nad kapitálovým trhom, absencia finančnej pamäte (bubliny v minulosti) a naivné spoliehanie sa na druhých.

c.3) Všeobecná viera v ďalší rast ceny aktíva.

c.4) Škodlivé centrálne zásahy: menovite monetárna politika centrálnej banky a fiškálna politika štátu.

D. Priebeh.

d.1) Vznik špekulatívne – nákupnej mánie (nesprávny pocit príležitosti na základe mylného odhadu a/alebo zavádzajúcej informácie), viera v ďalší vzostupný trend ceny aktíva, ktorú  stupňuje pozitívna spätná väzba: rast ceny aktíva – zvýšenie záujmu investorov – zvýšený nákup aktíva – ďalší rast ceny aktíva (nafukovanie bubliny).

d.2) Vytriezvenie (nákup aktíva klesá, informovaní opúšťajú trh).

d.3) Pokles dôvery, narastanie obáv (aktívum sa začína viac predávať ako kupovať).

d.4) Panika (všetci aktívum predávajú, ceny aktíva padajú, naivným a neinformovaným vznikajú majetkové straty).

Príkladom z minulosti môže byť tulipánová mánia v 17. storočí v Holandskom kráľovstve.

E. Príklad trhovej bubliny – hypotekárna kríza v USA

e.1) V r. 2002 prezident USA deklaroval zámer, aby každý občan USA mohol mať vlastný dom.

e.2) V tom istom roku centrálna emisná banka USA – Federal Reserve System (FED je privátna inštitúcia tvorená sústavou viacerých bánk) – znížila diskontnú úrokovú sadzbu na 0,75%. To znamenalo nízke úroky za pôžičky v komerčných bankách („lacné“ peniaze).

e.3) Súčasne administratíva USA (Ministerstvo pre rozvoj bývania a miest) žiadala od štátom podporovaných hypotekárnych agentúr – Federal National Mortgage Assotiation (Fannie Mae, Fredie Mac), aby hypotekárne pôžičky dávali najmä nízkopríjmovým domácnostiam (málo vzdelaní, málo informovaní členovia spoločnosti). Okrem toho, štátna administratíva zmieneným inštitúciám odporučila, aby zmiernili (neuplatňovali) zavedené bankové postupy na overovanie schopnosti klientov splácať hypotéku.

e.4) Hypotéky (s pohyblivou úrokovou mierou) poskytovali komerčné banky vysoko rizikovým (subprime) klientom – označovaným ako NINJA (No Income, No Job or Assets). Boli pre nich nevhodné a navyše zavádzajúce – zakrývali nebezpečenstvo zvýšenia pohyblivej zložky úrokovej miery.

e.5) Subprime hypotéky začali vo veľkých množstvách poskytovať aj štátom neregulované súkromné spoločnosti.

e.6) Ceny nehnuteľnosti prudko stúpali (previs dopytu nad ponukou), počet poskytovateľov hypoték rýchlo narastal. V rokoch 2002 až 2005 si  hypotéky bralo čoraz viac subprime klientov omámených vidinou stále sa zvyšujúcich cien domov. Ak cena domu presiahla výšku hypotéky, ľudia si brali od komerčných bánk ďalšie pôžičky a použili ich na spotrebné účely.

e.7) Podnikateľský mechanizmus fungoval nasledovne: maklér (M) hypotekárnej banky (HB) uzatvoril zmluvu s klientom o hypotéke (dostal za to províziu). HB so ziskom predala subprime hypotekárnu pôžičku (dlhový cenný papier) domácej – americkej investičnej banke (B1). HB si nechala iba podiel na úrokoch (väčšia časť úrokov prešla na B1), ale úplne sa zbavila rizika z nesplatenia úveru. B1 dlhy s rôznym stupňom rizikovosti zoskupila do jedného balíka (proces sa označuje ako sekuritizácia). Následne bol tento štruktúrovaný finančný produkt rozdelený na menšie časti označené ako „istené dlhopisy“ (Collaterized Debt Obligations – CDO). Rizikovosť týchto „toxických“ finančných nástrojov ratingové agentúry neodhalili (kto ich mal na výplatnej listine?!) a vo väčšine prípadov udeľovali CDO najvyššie investičné hodnotenie. Na tomto základe  B1 mohla CDO so ziskom predať na kapitálovom trhu ďalšej investičnej banke (B2),  ale aj poisťovniam, investičným fondom a penzijným fondom kdekoľvek vo svete.

e.8) „Zaisťovací“ reťazec obchodu s dlhmi mohol vyzerať aj takto: Od B2 odkúpila CDO banka B3,  pričom B3  – ako veriteľ banky B2 – si poistila riziko  insolventnosti B2 kontraktom CDS (Credit Default Swap) s bankou B4. Nákupca CDS (B3) realizovala permanentnú platbu predajcovi CDS (B4), ktorý mu mal zaplatiť stratu, ak by došlo k „zlyhaniu“ cenného papiera (B2 nezaplatí B3). Podstatné bolo, že CDS nepodliehajú regulácii, pretože nejde o normálne poisťovacie produkty, ani o cenné papiere (je to kreditný derivát) a môžu ich vydávať najrôznejšie finančné inštitúcie. Potom opäť záleží iba na ohodnotení tohto derivátu ratingovou agentúrou. B4 sa zbavila rizika predajom CDS kontraktu banke B5 (ktorá ho mohla kúpiť aj za vypožičané peniaze) a kolobeh pokračoval…..

e.9) Výsledok:

e.9.1) Cez reťazec M – HB – B1 – B2 – B3 – B4 ….všetci zúčastnení zarobili (provízie, bonusy a marže) a zbavili sa veriteľského rizika.

e.9.2) Riziko nesplácania v rámci globálneho finančného trhu sa prenieslo na koncových veriteľov (ktorých zaujímali iba čím vyššie výnosy) niekde vo svete, ďaleko od predajcov hypoték, takže  nemohli vôbec nič vedieť o dlžníkoch.

e.9.3) Riziko sa síce rozložilo na jednotlivé články systému, ale keďže išlo o lineárny reťazec, neschopnosť dlžníkov splácať hypotéky mohla spôsobiť jeho dominové zrútenie.

e.9.4) A k tomu skutočne došlo. Hlavným spúšťacím momentom bolo zvýšenie diskontnej sadzby FED-u na 5,25%. Tento zásah bol interpretovaný ako zámer FED-u stlmiť investičné aktivity. V roku 2007 investície do bývania poskytnuté štátnymi inštitúciami (Fredie Mac, Fannie Mae) dosiahli výšku stovák miliárd dolárov. Na trhu bolo priveľa „lacných“ peňazí, veľké množstvo úverov a vzrastala inflácia. Po zvýšení diskontu boli peniaze v komerčných bankách odrazu „drahšie“ – úroky za úvery sa zvýšili a splátky hypoték vzrástli. Objem peňazí na finančnom trhu klesol (zvýšenie úrokov sa týkalo aj vkladov a preto potencionálni investori začali radšej voliť istotu úrokov z vkladov na bankových účtoch). Pokles investičných aktivít (medvedia nálada trhu) znížil ekonomický rast, zvýšil nezamestnanosť a rastúca inflácia znižovala reálne mzdy.

e.9.5) Nákupná horúčka prestala, ceny domov začali padať. Pokles cien spôsobil, že banky žiadali od dlžníkov zvýšenie zabezpečenia úverov; ak sa tak nestalo, banky úvery vypovedali a dochádzalo k exekúciám majetku. Spustil sa masový predaj domov spojený s prepadom cien nehnuteľností.

e.9.6) Dlžníci prestali splácať úvery, exekvované domy nik nekupoval – banky začali mať problém s hotovosťou na výplatu vkladov a úrokov z depozít. Dôvera veriteľov sa oslabila – hrozil „beh“ na banky. V tejto situácii sa od bánk žiada zvýšenie kapitálovej primeranosti, aby sa dodržali normy vlastného kapitálu banky. To bol problém, pretože pre zlú solventnosť mnohých bánk vzrastala nedôvera na finančných trhoch, prestávali fungovať medzibankové výpožičky. Banky neposkytovali úvery – vznikla úverová kríza. Finančné trhy zachvátila panika, do problémov sa dostávali aj zdravé banky a firmy. Niektoré finančné domy neboli schopné plniť poskytnuté finančné záruky – nastúpila finančná kríza. Skolabovala americká investičná banka Bear Stearns, zaoberajúca sa obchodom s cennými papiermi (získala ju spoločnosť JP Morgan Chase pomocou úveru od FED-u). Investičnú banku Merril Lynch „kanibalizovala“ Bank of Amerika. Investičnej banke Lehman Brothers FED pomoc odmietol (selekcia zohľadňujúca osobné záujmy?!), čím privodil jej krach. Jej pád mal ďalekosiahle dôsledky, keďže mala bohatú obchodnú sieť s mnohými menšími bankami a s podnikmi – veľa z nich zaniklo. Vlastníci cenných, papierov emitovanými týmito bankami, utrpeli veľké straty. Inštrumenty, ktoré sľubovali garanciu výnosu a ochranu pred rizikom, zlyhali.

Hypotekárna bublina, nafúknutá obchodom s dlhmi a následne obchodom so zaisťovacími kontraktmi, praskla.

F. Cui prodest?

f.1) Záznamy periodického výskytu ekonomických bublín sú inventarizáciou škôd a strát: rozvrat finančného trhu, finančná kríza, zánik finančných domov, bankroty firiem, veľké straty akcionárov a veriteľov, ekonomická recesia. Legitímnosť otázky v nadpise tohto odseku vyplýva zo skutočností, že: 1) Aktivity na kapitálovom trhu sú hrou s nulovým súčtom – strata jedného je zisk iného. 2) Príležitosťou na extrémne zisky sú najmä veľké kalamity: prírodné katastrofy a ozbrojené konflikty. V období, kedy je príroda milosrdná a ľudia sa práve masovo nezabíjajú, touto príležitosťou môžu byť ekonomické bubliny (ekonomické krízy).

Pudová stádovitosť a bezhraničná chamtivosť (umocňované závisťou a strachom) skryté pod tenkou škrupinou kultúrnych a hodnotových tradícií, nadobúdajú v trhovom prostredí založenom na súkromnom vlastníctve charakter Motora, ktorý v priebehu stáročí spoľahlivo generuje vznik ďalších a ďalších bublín.

Pri súčasnej úrovni vývoja globalizovanej spoločnosti reálne existuje Sila s ekonomickou a politickou mocou, ktorá jej umožňuje zmanipulovanie ekonomiky štátu/regiónu vedúce k naštartovaniu Motora v určenom čase a v stanovenom trhovom segmente. Kým ostatní účastníci trhu sú v pozícii hráčov v kasíne (iba prognózujú a spätne korigujú), Sila pracujúca s kalkulom ľudského správania riadi mocenskými pákami hru s vlastnými pravidlami, ktorej výsledok je vopred daný – je to vzrast jej bohatstva a moci. Využíva sa chamtivosť ostatných na uspokojovanie chamtivosti vlastnej.

Silu definuje jej imanie a z neho odvodený dosah na existenciu, konanie a dokonca myslenie všetkých ostatných. Už nepotrebuje k uplatňovaniu svojho vplyvu štátne inštitucionálne základne, pretože operuje mimo sféry pôsobnosti národných regulačných orgánov. Sila sa nemusí unúvať osobnou účasťou na stretnutiach „mocných“ typu Svetové ekonomické fórum, Bilderberg, alebo Davos; stačí, že nastoľuje ich agendu. Jej úroveň nedosahujú generálni riaditelia veľkých bánk a firiem (to sú jej Zamestnanci), ani guvernéri centrálnych bánk a medzinárodných finančných inštitúcií (to sú jej Emisári). Nie sú to  členovia vlád, ba ani ich najvyšší predstavitelia, ktorým Sila sponzoruje ich volebné kampane (sú to jej Nominanti) a s veľkou pravdepodobnosťou k nej nepatria nositelia mien zverejňovaných v prehľadoch najbohatších ľudí s majetkom ~ n*10¹⁰ USD. Dnešná moc sa meria v biliónoch USD.

f.2) Ak sa zmieňovaná hypotekárna kríza posudzuje s prihliadnutím na tieto skutočnosti, výpovednú hodnotu má najmä následnosť aktivít štátnych a finančných inštitúcií:

f.2.1) Informačná príprava: verejne deklarovaný vládny Program, aby každý občan mohol mať vlastný dom.

Možný scenár: V telefóne najvyššieho Nominanta sa ozval jemu známy hlas, ktorý ho vecným tónom pozval do Sídla – kedykoľvek sa mu to bude hodiť- napríklad zajtra ráno  o 6,30. Najvyššiemu Nominantovi náladu pri  naťahovaní budíka vylepšovala predstava sponzorského daru rozhodujúceho pre jeho nadchádzajúci volebný boj. Výsledkom návštevy v Sídle bol vládny Program, ktorý vyhovoval aj Najvyššiemu Nominantovi – dalo sa predpokladať, že mu pomôže získať viacej voličských hlasov.

f.2.2) Príprava podmienok: „lacné“ peniaze. FED znížil diskontný úrok – takto sa znížili úrokové sadzby za úvery poskytované v komerčných bankách. Podporným zákrokom je rozšírenie menovej bázy – centrálna banka nakupuje na voľnom trhu cenné papiere – tým sa zvýši množstvo peňazí, ktoré sú k dispozícii na finančnom trhu.

Možný scenár: V telefóne najvyššieho Emisára FED-u sa ozval jemu známy hlas, ktorý mu dal na vedomie, že je žiaduce, aby sa znížil diskontný úrok a zvýšili sa otáčky rotačiek tlačiacich USD. Emisár bez akýchkoľvek pripomienok súhlasil s otáčkami a po jeho otázke ohľadom výšky diskontnej sadzby zaznelo desatinné číslo a telefón zmĺkol. Opatrenie je verejnosti zdôvodňované ako nutný zákrok na oživenie ekonomiky, ktorá je v recesii (spôsobenej napríklad predchádzajúcou bublinou).

f.2.3) Príprava podmienok: nízko úročený (dočasne) hypotekárny úver. Mal ho dostať každý, kto oň požiadal – bez ohľadu na jeho credit scoring.

Možný scenár: Všetkým Nominantom, Emisárom a Zamestnancom muselo byť  jasné, že riziko subprime pôžičiek je fatálne. Model mohol fungovať iba za nereálne optimálnych podmienok – pri pokračujúcom prísune „lacných“ peňazí na trh, nízkych úrokových sadzbách, pri plnej zamestnanosti a stálom raste cien nehnuteľností. Napriek tomu, všetci po vlastných líniách ich pôsobností direktívu realizovali. Zasvätení vedeli ako prísť k ziskom v expanzívnej fáze ekonomiky a ako uchrániť majetky počas očakávanej krízy (zbavenie sa rizika, včasná transformácia aktív, transfer aktív z ohrozených segmentov trhu a regiónov). Nemali pochybnosti o tom, že plnú úhradu prípadných strát najmocnejších bánk (vo vlastníctve Sily) zariadi FED (Emisári) a/alebo štát (Nominanti).

f.2.4) Motor pracuje: znížený diskontný úrok (výhodný úver v komerčnej banke) – rast dopyt (rast prijatý úver, rast konzum, rast zadlžovanie) – banka rast zisk z poskytnutý úver (rast rizikový poskytnutý úver) – rast investícia a produkcia (rast prijatý úver, rast zadlžovanie) – rast zamestnanosť a príjem – rast dopyt (rast prijatý úver, rast konzum, rast zadlžovanie).

Možný scenár: Zamestnanci sledujú na monitoroch trend vývoja úverovej situácie – posudzujú hĺbku i šírku trhu. S použitím automatizovanej techniky, pracujúcej na báze sofistikovaných matematických inštrumentov a simulačných programov, určia pre Silu optimálny moment zvratu.

f.2.5) Zablokovanie Motora: FED zvýši diskontný úrok –  peniaze sú „drahšie“. Podporným zákrokom je zúženie menovej bázy – centrálna banka predáva na voľnom trhu cenné papiere – tým sa zníži množstvo peňazí, ktoré sú k dispozícii na finančnom trhu.

Možný scenár: Na zablokovanie postačuje, aby Sila realizovala jeden telefonát najvyššiemu Emisárovi. Opatrenie je verejnosti zdôvodňované ako nutný zákrok tlmiaci prehriatu ekonomiku.

f.3) Po zablokovaní Motora sa spustil reťazec udalostí e.9.4) – e.9.6).

f.4) Kto stratil: všetci naivní (neznalosť, zlý odhad), neinformovaní a dezinformovaní. Odhad strát podľa Medzinárodného menového fondu je ~ n*10¹² USD.

f.5) Kto získal: Sila a ňou podporovaní „verní“, ktorí bublinu zorganizovali, naštartovali a pripravili moment jej prasknutia.

f.5.1) Čo získali (neúplný výpočet): 1) Zisky vo fáze expanzie ekonomiky. 2) Zisky z operácií na kapitálovom a finančnom trhu, ktoré boli naplánované pre fázu krízy. 3) Skrachované firmy a banky („kúpa dolárov za centy“). 4) Obrovské finančné sumy od štátu na revitalizáciu bánk, ktoré určili audítori (kto ich mal na výplatnej listine?!). 5) Odstránenie konkurencie, alebo jej výrazné oslabenie (efekt má globálnu dimenziu a ekonomické následky sú porovnateľné s použitím nukleárnych zbraní). 6) Exekvované nehnuteľnosti.

G. Záver.

Dajú sa ekonomické bubliny považovať za automaticky generovaný cyklus? Určite k jeho vzniku prispievajú psychofyziologické vlastnosti človeka determinujúce ekonomické prostredie, ktoré ho spätne ovplyvňuje. Existuje dostatok faktov, aby ekonomické bubliny neboli považované iba za spontánne vznikajúce udalosti. Na trhu sa nedeje nič náhodne a je evidentné, že existuje Sila, ktorá dokáže ekonomické bubliny ovládať k svojmu prospechu (koncentrácia bohatstva a moci). Dôležité je poznanie, ktoré mení konanie aj ciele.