FINANČNÉ IMPÉRIUM
„Let me issue and control a nation’s money supply, and I care not who makes its laws.” Údajne Amschel Rothschild
Treba vedieť….
A) Podmienky pre vznik
a.1) Orientovať sa na veľký región – R s početnou pracovnou silou (optimálne aj lacnou a kvalifikovanou) a
surovinovými zdrojmi.
a.2) Zorganizovať psychologickú prípravu na prijatie centrálnej autority (tlak ekonomickej krízy, existenčné ohrozenie z dôvodu nedostatočnej konkurencieschopnosti a/alebo obranyschopnosti).
a.3) Podporiť a/alebo nastoliť v R režim a formu vlády (viacero štátov – politická únia), pre ktorú je trhová ekonomika základným faktorom zabezpečujúcim súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, ochranu investícií a z nich plynúcich ziskov.
a.4) Spôsobiť – využiť deficitné hospodárenie (ambiciózne rozvojové projekty, hospodársky rozvrat, výdaje na zbrojenie, prírodné katastrofy, vojenský konflikt), ktoré vlády v R musia riešiť úvermi. Do portfólia používaných prostriedkov patria: ekonomický nátlak, ekonomická diverzia, skorumpovanie „prispôsobivých“ a odstránenie „neprispôsobivých“.
V súčasnosti tieto podmienky dokáže vytvoriť globálna sieť veľkých finančných inštitúcií, finančných skupín a výrobne – obchodných megakorporácií. Malé spoločenstvo vlastníkov (pre zjednodušenie Bankári) má prostriedky umožňujúce manipulovať svetový trh s aktívami, čo jej poskytuje vplyv prevyšujúci akúkoľvek štátnu moc. Cieľom je maximalizácia bohatstva a moci.
B) Mechanizmy budovania
b.1 Vytvoriť podmienky na ovplyvňovanie zákonodarnej, súdnej, výkonnej moci (financovanie volieb politických strán a prezidentských kandidátov), silových rezortov a centrálnych riadiacich inštitúcií (lobing, korupcia). Emisári Bankárov sú dosadzovaní do najvyšších funkcií vo vládnom aparáte (prijímanie prospešných a blokovanie nežiaducich zákonov a rozhodnutí).
b.2 Privatizovať výrobné prostriedky, surovinové zdroje, infraštruktúru a služby. Významné je ovládnutie informačných médií a dosah na ratingové agentúry (cielená selekcia informácií, manipulácia faktov, ovplyvňovanie psychológie občanov) .
b.3 Vylúčiť zásahy vlády vo vzťahu ku všetkým finančným inštitúciám (centrálna banka, komerčné banky, poisťovne, burza, investičné fondy). Verejnosti je to zdôvodňované ekonomickými teóriami a fixuje sa to právnymi normami. Deregulačné požiadavky vyplývajú zo snahy Bankárov zbaviť sa podnikateľského rizika súvisiaceho s fiškálnou politikou vlády. Naopak, cieľom je zriadiť regulačný nadnárodný finančný dozor (napr. Európska centrálna banka, Svetová banka, MMF), ktorý určuje kapitálové toky, ich smerovanie, limity a podmieňuje ich využívanie (politika cukru a biča). Členovia výborov a komisií týchto inštitúcií sú ľudia platení Bankármi.
b.4 Vytvoriť hospodársku úniu – umožniť voľný pohyb:
b.4.1 Kapitálu. Globálna mobilita peňazí umožňuje ich rýchle špekulatívne transfery, ktoré eliminujú nezávislosť národnej menovej a hospodárskej politiky. Štát stráca nástroje na: brzdenie inflácie, boj s recesiou, optimalizáciu zamestnanosti, udržiavanie kurzu meny, zabezpečovanie vyrovnanej platobnej bilancie a na zaisťovanie ekonomického rastu.
b.4.2 Produktov a výrobkov. Zrušenie ciel a kvót v R znamená zníženie štátnych príjmov a stratu obrany štátu voči agresívnemu (často dotovanému) exportu z ekonomicky silnejších krajín. Možný pokles cien je zaplatený likvidáciou menej efektívnej domácej výroby, znížením HDP a rastom nezamestnanosti. Dochádza k vykupovaniu strategických komodít z ekonomicky najslabších krajín. Za účelom odstránenia „neviditeľných“ prekážok obchodu (normy, kvóty) a zníženia transakčných nákladov sa presadzuje štandardizácia výrobkov a produktov. Výsledkom je jednotný trh.
b.4.3 Výroby. Presun do oblastí s daňovým zvýhodňovaním a lacnou pracovnou silou, vývoz škodlivej produkcie s nízkou pridanou hodnotou. Na globálnom trhu každý zamestnanec vlastne súperí s pracovníkom, ktorý je ochotný robiť daný výkon za „hrsť ryže“.
b.4.4 Osôb. Cieľom je mobilita pracovných síl nutná pre operatívne presuny výroby a pre nákup špičkových odborníkov z menej rozvinutých oblastí. Verejnosti sa ako výhoda zdôrazňuje cestovanie bez nutnosti meniť peniaze.
b.5 Rozvinúť systém úverov – dlžníci (štáty) najskôr platia úroky z úverov, postupne aj úroky z úrokov (dlhová pasca). Cieľom je stav dynamickej rovnováhy, kedy dlžník pri minimálnej spotrebe (úsporné opatrenia diktované Bankármi) má produkciu, ktorá stačí na krytie splátok úrokov. Nežiaduce je prekročenie miery, kedy sa dlžník zrúti (štátny bankrot), alebo vzbúri (revolúcia, zoštátnenie privátnych majetkov).
b.6 Kontrolovať hospodárenie vlád (štátny dlh a verejný deficit), cenovú a menovú stabilitu (inflácia a kurz) – Bankári potrebujú, aby im dlžníci boli schopní platiť a aby úrokové výnosy dostávali v spoľahlivej mene. Preto sú určené hranice štátneho deficitu (napr. 3% HDP) a verejného dlhu (napr. 60% HDP). V prípade nutnosti sa dlžníkom poskytne pomoc (pozri nižšie b.8.3), aby si aj v budúcnosti mohli a museli požičiavať. V dec. 2012 dosiahol verejný dlh SR 51% HDP.
b.7 Obmedziť fiškálnu autonómiu štátov v oblasti stanovovania daní a účtovných pravidiel pod heslom ich harmonizácie“. Zaviesť jednotný daňový systém priaznivý pre Bankárov – maximalizujúci zisky pomocou daňových úľav pre vyvolených a umožňujúci vyhýbanie sa daniam a/alebo daňové úniky v daňových rajoch. Konečným cieľom je, aby v R bola iba jedna centrálna inštitúcia autorizovaná k písaniu daňových zákonov a k výberu daní (dane všetkých na úroky pre rentiérov, ktorí si kúpili štátne dlhy vo forme dlhopisov).
b.8 Kroky vo finančnej oblasti:
b.8.1 Zaviesť jednotnú menu (peniaze bez krytia zlatom alebo iným fyzickým aktívom) – vzniká menová únia. Menovú reformu začať s kurzom (fixácia nezmeniteľného koeficientu) výhodným pre redistribúciu národného bohatstva do rúk budúcich privatizérov (eufemizmom je výraz „vznik vlastníckeho prepojenia“). Ďalšie konvergenčné kritériá (fiškálny pakt) – cenová stabilita, úrokové sadzby, verejný deficit HDP, hrubý verejný dlh HDP (dlhová brzda) a stabilita kurzu meny majú zamedziť vznik ekonomických turbulencií, ktoré by ohrozovali príjmy Bankárov.
b.8.2 Založiť nadnárodnú, Bankármi ovládanú privátnu centrálnu banku (pCB) s emisnou právomocou – tvorba peňazí prestáva byť pod kontrolou národa. Postupne zlikvidovať existujúce štátne centrálne banky (sCB) – krajiny v R strácajú monetárne páky na riadenie svojej ekonomiky (nemôžu menu devalvovať ani revalvovať). Tieto zásahy spôsobia, že:
b.8.2.1 pCB pomocou tzv. nepriamych nástrojov určuje menovú politiku R – najmä diskontnú úrokovú sadzbu a tým aj úrokové sadzby všetkých komerčných bánk (KB) v R.
b.8.2.2 Etablujú sa cezhraničné KB (matky a ich dcéry) ako nástroj na nevládny vývoz – prelievanie kapitálu (globálna mobilita peňazí), čo je ďalší krok k tomu, aby bola zavedená banková únia (spoločný bankový dohľad, spoločný systém reštrukturalizácie problematických bánk). Vznikom bankovej únie pCB získa okrem nepriamych, aj nástroje na administratívne priame riadenie všetkých KB v R. Zvýši sa jej dosah na tvorbu peňazí v KB a tým na množstvo peňazí v obehu.
b.8.3 Zriadiť spoločné úverové a garančné fondy (napr. Európsky stabilizačný mechanizmus), ktoré znášajú riziko krytia strát. Na pôžičky z fondu (valu) sa poskladá celé medzinárodné spoločenstvo v R pomocou ďalších pôžičiek od bánk. Ak by napriek tomu ku krachu dlžníka došlo, profit z toho budú mať opäť iba veľké finančné skupiny a nadnárodné korporácie, ktoré skúpia „doláre za centy“.
b.8.4 Finálnym štádiom je okrem jednotnej fiškálnej politiky (európsky minister financií, spoločný rozpočet) a monetárnej politiky aj priama kontrola rozpočtovej politiky v celom R (Spojené štáty európske?). Uvedené kroky umožnia Bankárom nekontrolovanú výrobu peňazí, určovanie výšky úrokov, selektívne prideľovanie úverov a manipuláciu trhu s aktívami, čo sú základné inštrumenty na ovládanie celej ekonomiky.
Po realizovaní bodov b.1 – b.8 je štátna suverenita v R iba prázdny pojem; platí motto uvedené v nadpise.
Celá debata | RSS tejto debaty