Založ si blog

Sapiens: pudy a globálny kapitalizmus

 

 

manifest1

 

Už to cíti, už aj vie, … Trúbi na poplach. Ale stále melie

 

 

 

 

  

SAPIENS: PUDY A GLOBÁLNY KAPITALIZMUS

Juraj Pavlásek

 

 

Text je výsledkom snahy utriediť niektoré skutočnosti a ich súvislosti. Nemá klasickú štruktúru odbornej publikácie – nie sú zaradené odkazy na autorov podkladovej bibliografie. Obsah konštatovaní v texte naviguje záujemcov k oblastiam poznania s relevantnou špecializovanou literatúrou. Citácie známych myšlienok sú vyznačené kurzívou v úvodzovkách.

 

 

 

 

Vyšlo vlastným nákladom autora v OZ FORUM SAPIENTIEAE. Tlač VEDA, vydavateľstvo SAV

juraj.pavlasek@chello.ak

Ilustrácia na titulnej strane František Lipták

Bratislava, 2016

ISBN 978-80-972253-0-8

 

 

I

MANIFEST 2016

Pochopiť zápasy a vášne sveta

 

V „histórii času“ vznikla inteligencia rodu Homo. Človek sa stal najvyšším kontrolórom života na zemi. Ak má existovať (?) evolúcia ľudského druhu, človek musí poznať svoje prirodzené vlastnosti a z nich vyplývajúce ciele konania. Sebapoznanie, čo človek naozaj je, pomáha hľadať odpovede na otázky, čo a prečo to chce. Poskytuje nástroje na riešenia týkajúce sa sociálnej štruktúry spoločnosti, politického režimu, právneho poriadku, ekonomických vzťahov a princípov etiky. Je základom stabilnej stratégie vývoja ľudského bytia. Je to človek, čo vytvára prostredie v ktorom jestvuje a ktoré spätne ovplyvňuje podmienky jeho života.

Konanie vyplývajúce z neznalosti, ignorovania, alebo z idealizácie prirodzených ľudských vlastností (dôvody a účely ich snaženia) porušuje pravidlá platiace v prírode. Výpovede ľudí vyjadrujúcich sa k  existenčným problémom ľudského spoločenstva sú prevažne popisom sprievodných fenoménov – nie ich podstaty.

II

OBJAVOVAŤ SAMÝCH SEBA

„Kde není vidění, hyne lid“

 

Poznámka: Tvorivý pracovník ťažko znáša, ak mu niekto ukradne jeho originálny nápad riešenia problému – najmä takým podlým spôsobom, akým je zverejnenie riešenia o niekoľko stáročí skôr.

 

Európska únia si zvolila medzinárodný projekt zameraný na ľudský mozog (Human Brain Project) za „vlajkovú loď“ európskeho výskumu. To je vhodná situácia pre zintenzívnenie skúmania prirodzených vlastností ľudí a ich správania sa, ktoré mozog riadi. Nedostatočný záujem o tento smer výskumu by signalizoval neochotu ľudského druhu dozvedieť sa o sebe pravdu a nechuť / neschopnosť akceptovať výsledok formou dodržiavania opatrení týkajúcich sa jeho existencie.

Úrovne skúmania mozgu / nervového systému (NS): 1. (Sub)atomárna. 2. Molekulárna. 3. Bunky NS a ich časti. 4. Siete nervových buniek. 5. Systémové funkcie NS. 6. Správanie sa človeka. 7. Aktivity zoskupení ľudských jedincov. Multidisciplinárny prístup sa opiera o vyspelé technologické zázemie. Zúčastnené (bez nárokov na úplnosť) sú v rôznej miere nasledovné vedné oblasti: archeológia, antropológia, biológia (neuro-, kvantová b.), ekonómia (behaviorálna e.), etológia, farmakológia (neuro–), filozofia (neuro–), fyzika (klasická f., kvantová f., štatistická f.), fyziológia (neuro-, patologická-, molekulárna-), genetika, história, chémia (bio-, elektro-, neuro-), logika, matematika, morfológia NS, endokrinológia (neuro-), neurológia, počítačové výpočty a simulácie (umelá inteligencia), politológia, psychiatria, psychológia (kognitívna p., evolučná p.), psycholigvistika, sociológia, zobrazovacie a registračné techniky.

III

ŠEROSVIT PRAVEKU

 

Približne pred 200 tisícmi rokov sa v tlupe hominidov obývajúcich oblasť strednej a východnej Afriky zavŕšili zmeny v ich genetickej výbave, ktoré genetická archeológia spája so vznikom nového druhu – Homo sapiens sapiens – človek múdry (ďalej iba HS). Jeho súčasníkom bol druh Homo sapiens neanderthalensis s ktorým HS pobýval na zemi ešte asi ďalších 40 tisíc rokov. Kým ľudia (dnes už približne 10 tisíca generácia HS) dobyvačne expandovali po celej planéte, o bývalej existencii neandertálcov dnes svedčia iba „kosti, kamene a zuby“. Podľa výsledkov genetických štúdií k zániku neandertálcov nedošlo splynutím (Inbreeding Theory) oboch druhov – pestovaním „multi-kulti“ formou medzidruhových milostných dobrodružstiev. Iba približne 4 – 6% génov HS je s neandertálcom spoločných. Skôr sa jednalo o nedostatky ich genómom určovanej vývojovej „stratégie“, ktorá súc vystavená konkurenčnému tlaku v alternatívnom prostredí, nebola dostatočne „robustná“, aby zabezpečovala schopnosť prežiť a rozmnožovať potomstvo (evolučná stabilita).

IV

„LIKVIDAČNÝ“ GENÓM

 

Kostrové pozostatky nepodporujú úvahy o väčšej fyzickej zdatnosti Homo sapiens (HS). Je preto zrejmé, že hlavným nástrojom – zbraňou, ktorá bola príčinou jeho väčšej životaschopnosti (konkurencieschopnosti) boli zmeny komplexu DNA s epigenetickými molekulovými sieťami nervových buniek, určujúcich mentálne spôsobilosti mozgu. Tieto schopnosti, označované ako kognitívne funkcie (KF, lat. cognoscere = skúmať, skúšať), sa týkajú príjmu, reprezentácie, prenosu, spracovávania, uchovávania a vybavovania informácií. Na tomto základe sú generované a / alebo modifikované výkonové povely, ktoré zabezpečujú prežívanie a rozmnožovanie.

Nedá sa pochybovať, že aj neandertálci mali vedomie, sebauvedomenie, pamäť, mysleli, dokázali sa učiť, rozhodovať sa, riešili problémy, dorozumievali sa zvukovou komunikáciou, cítili bolesť, pociťovali emócie a vykazovali osobnostné charakteristiky. Ich hendikepom mohlo byť pomalšie, menej abstraktné, menej tvorivé myslenie a ťažkopádne prijímanie nových poznatkov (učenie) s dôsledkom nižšej pravdepodobnosti pohotových, dobrých rozhodnutí a úspešnosti pri riešení problémov. Ak ich zvuková komunikácia zaostávala za účinnosťou prenosu informácií pomocou štruktúrovanejšieho jazyka, potom „logistika“ zabezpečovania kolektívnych činnosti (komunikácia – koordinácia – kooperácia) nemohla byť dostatočne efektívna. Suma takýchto nedostatkov znamená horšie adaptačné schopnosti a spĺňa predpoklad príčiny zániku. Nie sú známe povahové vlastností neandertálcov, ani ich populačná dynamika, ale očividne neboli vzhľadom na konkurenčný boj vyhovujúce.

Podľa všeobecne akceptovaného názoru, HS sa mohol podieľať na odchode neandertálcov do prepadliska dejín agresívnym zaberaním teritórií so zdrojmi obživy, nevylučujúc aj priamu genocídu (eufemisticky – Replacement Theory) menej schopných „bratrancov“. Hmlisté predsudky, ktoré voči neandertálcom mohol mať (ich inakosť – fyziognómia, feromóny, komunikácia, správanie), k tomu asi prispeli, ale rozhodne to robil na základe svojho sebeckého záujmu (pudové správanie) a nič mu v tom nezabránilo. Urobil, čo urobil. A situácia sa stále opakuje – HS vyprevádza do prepadliska dejín ďalšie a ďalšie živočíšne druhy. Aký je teda materiálny zdroj „kognitívnej revolúcie“ HS?

V

MOZOG

 

V.1 Niektoré organizačné princípy a mechanizmy činnosti

Mozog Homo sapiens – HS (cca 1400 g): Približne 1011 nervových buniek (neuróny, gliové bunky), medzibunkový priestor, mozgové obaly, m. cievy (cievne – m. bariéra), m. komory, mozgovo – miechový mok. Efektívny a vysoko flexibilný nástroj na paralelné spracovávanie informácii (príjem, prenos, uchovávanie, vybavovanie) z vonkajšieho a vnútorného (organizmus) prostredia. V mozgu sú informácie reprezentované časovo – priestorovými vzorcami aktivity neurónov, ktoré sú základom percepcie a následného generovania behaviorálnych odpovedí. Ide o činnosť orgánov kontrolovaných vegetatívnym nervstvom a vôľovo ovládané výkonové povely pre somato-motorickú oblasť, vrátane psychických (emočných) reakcií: napr. radosť, smútok, spokojnosť, strach, zúrivosť.

Zodpovedá za nádherné diela, čo HS vytvoril a obdivuhodné skutky, ktoré urobil, rovnako ako za najhroznejšie veci čo spáchal. Obsiahne dimenziu nekonečna a rozmery vesmíru, dokáže nazerať do atómu a dotýka sa podstaty vlastnej existencie.

Koncept skúmania kognitívnych funkcií (KF) ako produktu mechanizmov operujúcich na rôznych úrovniach nervového systému stále prináša nové poznatky. Ich súčasťou je aj zistenie, že vysvetlenie relácií medzi procesmi na (sub)celulárnej úrovni a paradigmami (celok základných ponímaní týkajúcich sa predmetu záujmu) KF bude vyžadovať ešte veľa úsilia.

Poznámka: Komplexnosť nervového systému dovoľuje iba heslovitý náčrt jeho funkcií; táto časť má sprístupniť pocit ich zložitosti a potláčať nevhodne zjednodušené predstavy.

 

V.2 Neuroglia

Viacero typov gliových buniek plniacich rôzne úlohy. Ako podporné elementy spoluvytvárajú štruktúru nervového systému, produkujú myelinový obal axónových výbežkov neurónov, kontrolujú medzibunkové prostredie, podieľajú sa na smerovaní rastu axónov, formujú bariéru medzi krvným riečiskom mozgových ciev a extracelulárnym priestorom mozgu. Nepochybne sa podieľajú na spracovaní informácií neurónmi – jedná sa o prepojenie ich systému komplexných molekulových biochemických sietí s biochemickými sieťami neurónov (modulovanie funkcií neurónov).

V.3 Neurón

Hlavná signálna jednotka. Elektrický a chemický prenos (kódovanie) aktivity (excitabilita). Dynamická polarizácia (smer vedenia signálov). Morfologické, biofyzikálne a biochemické parametre. Aktivitou indukované adaptačné zmeny funkcie nervových buniek (n.b.) (plasticita). V čase pretrvávajúce zmeny funkcie n.b. – učenie, pamäť. Synaptické funkčné spojenia n.b. (neurónové siete). Lokalitná špecifičnosť – kde, funkčná špecializácia – čo (reakcia na konkrétnu lokalitu / modalitu podnetu, identifikácia špecifických vlastností podnetu, reakcia neurónov na komplexné podnety – „grand mother cell“) a rozdielna projekčná reprezentácia (odkiaľ – kam) skupín neurónov (anatomické kódovanie). Produkcia hormónov (dopamín, serotonín, oxytocín) niektorými neurónmi mozgu (biochémia komplexných pocitov – „chemické“ šťastie).

Sóma: Telo n.b., povrchová membrána, výbežky – axón , dendrity, organely n.b., jadro n.b. (uchovávanie informácií o celulárnych signáloch – DNA [immediate early genes – IEGs]).

Dendrity: Výbežky n.b. s aferentným (dostredivým, centripetálnym) vedením signálu. Konvergentná projekcia signálov z periférnych receptorov a / alebo z mnohých n.b. („jeden vidí mnohých“, „mnohí ovplyvňujú každého“), integrácia informácií z rôznych zdrojov – podnety špecifické (modalita, lokalita periférnych receptorov), heterotopické (viacero oblasti) , heteromodalitné (viacero modalít) a komplexné.

Axón: Eferentný výbežok n.b. Vetvenie axónu – divergentná projekcia signálu (mnohí pozorujú každého, každý ovplyvňuje mnohých),   paralelné, priestorovo – časové spracovávanie toho istého signálu rôznymi skupinami n.b. – priestorová distribúcia reprezentácie signálu. Anatomická – štrukturálna konektivita (selektívna, difúzna). Generalizácia informácie. Axónový transport (trofické vplyvy). Redundancia (účelová funkčná „nadbytočnosť“ zvyšujúca bezpečnosť spracovania informácie). Bezaxónové n.b.

Chemická synapsa: Presynaptická časť (zakončenie axónu): produkcia mediátora (med.) (neuroaktívne látky s excitačným alebo inhibičným účinkom) na postsynaptický element – sóma, dendrit, presynaptické zakončenie (presynaptická inhibícia / potenciácia) – chemické kódovanie (analógový signál – spojitý signál spojitého času). Viacero med. v tej istej n.b. vegetatívneho nervového systému. Uchovávanie med. (vezikuly). Uvoľňovanie med. do synaptickej štrbiny: kvantálne – po dobehu akčného potenciálu n.b. ( úloha Ca2 iónov a proteínov), kontinuálne – nekvantový výlev (modulačný efekt, trofické pôsobenie). Presynaptická inhibícia (gating). Reabsorpcia med.

Synaptická štrbina: Difúzne koeficienty pre med., enzymatická degradácia med., reabsorpcia med.

Subsynaptická membrána: (sóma, dendrit, alebo axón ďalšieho neurónu). Chemicky aktivované membránové receptory (lokalizácia, počet a špecificita = maximálna citlivosť na biologicky aktívnu molekulu – konformačné zmeny). Membránové iónové kanály – ovládané receptorom, napäťovo závislé. Špecifičnosť, prúdy, kinetika. Jednosmerný prenos signálu – časové oneskorenie (latencia – príčina časovej disperzie reprezentácie signálu) do nervovej bunky prostredníctvom kaskády intracelulárnych biochemických reakcií. Parameter času – atribút paradigiem pamäte, rezonancie a synchronizácie aktivity neurónov, ktoré vznikajú na základe mechanizmov plastických zmien. Tieto dávajú vzniknúť funkčnej konektivite (dočasné neurónové koalície) v rámci anatomickej štruktúry. Štvordimenzionálna reprezentácia signálu (priestorovo – časová). Aktivitou indukované – adaptačné (plastické) zmeny synaptickej sily (učenie bez učiteľa): Hebbovo pravidlo, habituácia (forma minimalizácie energetickej náročnosti), detekcia koincidencie, facilitácia, senzitizácia (detekcia nového podnetu), adaptácia, potenciácia, depresia. Funkciou (minulosťou) ovplyvnená diferenciácia signálov – vstupných a spracovávaných v neurónových sieťach. Pamäť: zmena synaptickej sily a metabolické interakcie n.b. s gliovými bunkami. Priestorovo distribuovaná forma uchovávanej informácie. Pamäť DNA (aj na báze mechanizmov kvantovej informácie?).

Elektrická aktivita nervovej bunky: Pokojový membránový potenciál. Elektrochemický transmembránový gradient (ióny Na+, K+, Cl) – metabolicky dotované membránové pumpy (Na+ – K+), membránové receptory (ionotrópne, metabotrópne – modulačné efekty sprostredkované kaskádou vnútrobunečných poslov) a iónové kanály (ovládané napätím, alebo kontrolované membránovým receptorom). Elektroanatómia.

Telo nervovej bunky: depolarizácia / hyperpolarizácia – excitačný / inhibičný postsynaptický potenciál = EPSP / IPSP (lokálna, časom a amplitúdou vymedzená, gradovaná zmena membránového potenciálu), spojitá nelineárna premenná vstup – výstup (elektrický kód, analógový signál), sumácia EPSP + IPSP (integrácia informácií – „každý ovplyvňuje mnohých, mnohí ovplyvňujú každého“). EPSP s prahovou funkciou „všetko alebo nič“ (ON-OFF) pre vznik akčného potenciálu (mechanizmus „rozhodovania“) . Transformácia analógového chemického / elektrického kódu) na kódovanie diskrétnym (nespojitý v čase) elektrickým signálom (akčný potenciál = spajk) generovaný v iniciálnom segmente axónu – prahová funkcia obmedzovaná mechanizmom spätnej väzby. Filtrovacie operácie.

Axón nervovej bunky: Akčný potenciál – vedenie krátkodobej zmeny transmembránového potenciálu (spajk) bez dekrementu. Odpor membrány, jej kapacita, napäťovo závislé membránové iónové kanály a prúdy, depolarizácia, repolarizácia, následný potenciál, refrakterná perióda (absolútna, relatívna), elektrický odpor axoplazmy (diameter, káblová rovnica), myelínový obal – Ranvierove zárezy (saltatórne vedenie), elektrotonický potenciál. Rýchlosť vedenia (časové oneskorenie – účasť na štvordimenzionálnej reprezentácii signálu (priestorovo – časová). Kódovanie počtom spajkov v časovom intervale – frekvencia spajkov a / alebo časovým vzorcom výskytu spajkov v časovom okne (časová štruktúra dát).

Dendrit nervovej bunky: centripetálne vedenie (v niektorých prípadoch aj funkčne významná možnosť antidromného – centrifugálneho vedenia spajkov (dendro – dendritické synapsy). Elektrotonické šírenie transmembránových zmien napätia.

 

V.4 Neurónové siete

Kognitívne funkcie mozgu sú výsledkom paralelnej a / alebo sériovej činnosti (rôzne)veľkého množstva (kódovanie počtom) nervových buniek (redundanciafunkčná „nadbytočnosť“, bezpečnostný faktor) . Neuróny sú pospájané funkčnými kontaktmi (synapsy) do sietí. Časť z nich tvorí anatomicky rozlíšiteľné (anatomická konektivita daná geneticky) a funkčne špecializované (anatomické kódovanie) štruktúry. Sprievodnými vlastnosťami spracovávania rôznych signálov (špecifické receptory) v prostredí vzájomne interagujúcich, hierarchicky usporiadaných sietí (optimalizácia riadiacich procesov) sú: konvergencia signálov z rôznych zdrojov (spracovávanie komplexných podnetov), priestorová distribúcia informácie (forma decentralizácie – zvýšenie bezpečnosti) a časová disperzia jej reprezentácie (časovo – priestorové vzorce aktivity). Vo funkčných okruhoch prebiehajú cyklické procesy, ktorých výsledkom sú stavy dynamickej rovnováhy. Spracovávanie informácií je zdrojom vzniku koalícií (skupiny nervových buniek, ktoré sa organizujú, menia sa a zanikajú v rámci štrukturálne stabilnej anatomickej konektivity na základe aktivitou indukovaných plastických zmien ich funkcie); táto selekcia neurónových skupín (rekonfigurácia funkčnej konektivity) znamená adaptačné formovanie subsietí a ich reakcií na základe „historických“ skúseností (pamäť). Každý neurón môže prispievať k činnosti rôznych sietí. Odlišné siete môžu vykonávať rovnakú funkciu (fenomén degenerácie) a naopak – tá istá sieť sa môže podieľať na zabezpečovaní rôznych funkcií (multifunkcionalita). Komplexita neurónov, ktorej podkladom sú vnútrobunkové metabolické siete (s nelineárnou dynamikou umocnenou spätnoväzobnými mechanizmami), spolu s  nelinearitou funkčných kontaktov medzi bunkami nervového systému (vrátane glie), sú zdrojom zrodu kvalitatívne nových, neočakávaných vlastností neurónových sietí (emergentné fenomény).

Poznámka: Treba pripustiť, že konštatovania javov tohto typu signalizujú nekompletnosť poznania reality. Súčasné znalosti týkajúce sa neurónových sietí sú viac typu „čo?“ a „kde?“, oveľa menej „ako?“

 

V.4.1 Niektoré štrukturálne princípy

V.4.1.1 Dráhy

Mosynaptické dráhy (d.) a polysynaptické d. Excitačné d. a inhibičné d. Eferentné d. – výkonový povel cielený na malú / veľkú skupinu efektorov (lokálna / generalizovaná reakcia). Regulačný vplyv na aferentné d. Aferentné d. – senzorická reprezentácia: Unimodálna (príznakové topografické mapy anatomické kódovanie), multimodálna a heterotopická reprezentácia (integrovaná, konvergentná – s lokálnou alebo s difúznou centrálnou projekciou). Centrálne d. (medzi mozgovými štruktúrami ) – paralelné a / alebo sekvenčné spracovanie informácie. Asociačné mozgové d.

V.4.1.2 Hierarchická organizácia

Rozvrstvenie štruktúr (rôzne úrovne abstrakcie a rozhodovacích procesov).

V.4.1.3 Recipročné spojenia

Dynamické rekurzívne mapovanie v nervovom systéme (reentrant connections), diskriminácia, detekcia zmeny, dominancia, korelácia a integrácia aktivity.

V.4.1.4 Spätné, dopredné a bočné kontakty

Princíp spätnej väzby, časová korelácia a fókusacia aktivity.

V.4.1.5 Sľučkové obvody

Obvody spätnej väzby – samoobmedzovanie, alebo potenciácia aktivity, reverberačné okruhy, oscilácie, reflexné oblúky – monosynaptické, polysynaptické (na úrovni: miechy, mozgu, medzi mozgovými štruktúrami a miechou)

V.4.1.6 Zoskupenie morfologicky a / alebo funkčne rovnorodých nervových buniek

Usporiadané v jadrách, skupinách, moduloch, stĺpcoch, vrstvách, oblastiach. Redundancia.

 

V.4.2 Niektoré emergentné fenomény

V.4.2.1 Abstraktná reprezentácia

Korelácia časovo-priestorovo distribuovaného vzorca neuronálnej aktivity (kód) s percipovaným podnetom. Transformácie reprezentácie v závislosti od aktuálneho funkčného stavu vo fázovom priestore nervového systému. Rôzne úrovne reprezentácie reprezentácií. Generalizácia príznakov. Sémantická reprezentácia (množstvo, význam).

V.4.2.2 Analýza parametrov podnetu

Extrahovanie a kategorizácia. Priestorové vzťahy. Kvalitatívne parametre: modalita, lokalizácia, časový priebeh, časový vzorec aktivity. Kvantitatívne parametre: veľkosť (väčší / menší), množstvo (veľa / málo), intenzita (silný / slabý). Detekcia novosti.

V.4.2.3 Asociácia

Porovnávanie aktivít a ich pamäťových stôp v rôznych centrách (motorických a senzorických). Autoasociatívna sieť.

V.4.2.4 Funkčná hierarchia

Funkčná dominancia. Informačný tok „zhora nadol“ (učenie s učiteľom?) alebo „zdola nahor“.

V.4.2.5 Matematická kognícia

Vznik matematických ideí na báze neurofyziologických mechanizmov formujúcich kognitívne procesy. Tvorba a používanie konceptuálnych metafor pre manipuláciu s matematickými objektmi, abstraktnými pojmami, používanie symbolov, hľadanie štruktúr, regularít, konštánt, nemennosti a vzťahových relácií (priestor, čas).

V.4.2.6 Parameter času

Štvrtá dimenzia – priestoročas. Rýchlosť myslenia a reakcií. Vznik oneskorenia – vnem časovej postupnosti. Kardinálny faktor pre koincidenciu a synchronizáciu v procesoch tvorby mentálnych modelov a v rozhodovacích procesoch.

V.4.2.7 Porovnávanie interných signálov

Kvantitatívne a kvalitatívne parametre: rovnaký / rozdielny, miera rovnakosti / rozdielnosti. Diskriminácia a diferenciácia na základe skúsenosti – kontext, aproximácia, predikcia.

V.4.2.8 Regulovaná synchronizácia aktivity

Funkčná väzba medzi rôznymi aspektmi reprezentácií danej informácie (integrovaná percepcia). Kooperácia. Kompetícia. Generovanie programov pre rôzne vzorce aktivity. Interakcia programov.

V.4.2.9 Rozhodovacie procesy (fuzzy logika).

V.4.2.10 Usmerňovanie toku informácií

Excitácia / inhibícia, mechanizmus rezonancie, funkčný stav nervového systému, limitné cykly, lokálne atraktory.

 

V.5 Ilustratívny výber kognitívnych funkcií

Heslovite sú uvedené niektoré kognitívne funkcie (KF) s významnou závažnosťou vo vzťahu k prežívaniu druhu HS.

Poznámka: Pre vzájomnú funkčnú previazanosť značného množstva paradigiem KF má ich definičné vymedzovanie najmä orientačnú / edukatívnu hodnotu.

 
V.5.1 Komplexné funkčné stavy mozgu

V.5.1.1 Vedomie (consciousness)

Fyziologický stav v ktorom prebiehajú psychické funkcie, ktoré si jedinec uvedomuje a je schopný ich vzťahovať k svojmu “ja”.

V.5.1.2 Bdenie (awareness)

Fyziologický stav, pri ktorom mozog – organizmus dynamicky komunikujú s prostredím.

V.5.1.3 Bdelosť

Fyziologický stav pripravenosti organizmu reagovať na vonkajšiu situáciu.

V.5.1.4 Pozornosť

Fyziologický stav, kedy je počas bdenia duševná činnosť zameraná a sústredená na určitý objekt, činnosť alebo dej.

V.5.1.5 Spánok

Aktivita mozgu ovplyvnená hormónmi (melatonín) . Prispieva k regenerácii funkcií mozgu a odstraňovaniu  únavy ďalších orgánových systémov.

V.5.1.6 Bolesť

Negatívny vnem na noxické (intenzívne až škodlivé) podnety. Na vzniku pocitu bolesti sú zúčastnené špecializované periférne receptory a dostredivé nervové (C) vlákna. V mieche a v mozgu na bolestivé podnety preferenčne reagujú určité nervové dráhy a skupiny neurónov. Ochranná funkcia – signalizácia nebezpečenstva poškodenia organizmu.

 
V.5.2 Inteligencia

V.5.2.1 Abstraktné myslenie

Vedomé myslenie na báze „kognitívneho podvedomia“. Riešenie problémov v nových situáciách. Tvorba a používanie aj abstraktných pojmov a predstáv- obecných kategórií (súhrn vlastností danej triedy entít). Reprezentácie sveta v nervovom systéme formou priestorovo – časovej aktivity neurónových populácií a operácie s nimi. Mentálne relácie, analógie a metafory na viacerých úrovniach spracovávania informácií (reprezentácie reprezentácií). Vytváranie repertoáru ich kombinácií – generalizácia. Tvorivé myslenie – identifikácia problému, posúdenie situácie na základe skúseností a motivácie, rozhodnutie medzi alternatívami pre efektívny postup riešenia v rámci určitého časového intervalu so zohľadnením dostupných prostriedkov. Logické myslene – deduktívne (postup od všeobecného k jednotlivému), induktívne (postup od jedinečného k všeobecnému). Analytické myslenie (kauzalita, organizačné vzťahy, princípy a súvislosti). Syntéza (odvodenie abstraktných vzťahov, vzorce pre plánovanie, zovšeobecnenie). Použitie naučeného v konkrétnych / zvláštnych situáciách. Hodnotiace myslenie (divergentné, konvergentné). Predvídanie.

V.5.2.2 Analógia

Vyhodnotenie zhody funkčného významu mentálnych modelov a ich vzťahových relácií.

V.5.2.3 Aproximácia

Určenie podobnosti kvantitatívnej a / alebo kvalitatívnej miery. Vhodná analógia. Odhad.

V.5.2.4 Asociácia

Voľné združovanie mentálnych modelov.

V.5.2.5 Improvizácia

Konanie bez prípravy v rámci akútnej situácie s (pod)vedomým využitím skúseností uložených v pamäti, uplatnenie tvorivosti s použitím asociácií a analógií. Všestrannosť.

V.5.2.6 Logika

Analýza formálnej stavby základných jednotiek úsudkov. Deduktívna logika – postup od všeobecného k jednotlivému, induktívna logika – postup od jedinečného k všeobecnému. Súd – výrokový vzťah medzi dvomi pojmami. Forma výrokov má bezprostredný vzťah k jazyku v ktorom sú formulované tvrdenia a záver.

V.5.2.7 Mentálne reprezentácie

Symboly, modely – vnútorné obrazy sveta. Predstavivosť – činnosť konaná v mysli.

V.5.2.8 Metafory

Prenesenie významu na princípe podobnosti dejov, rôznych entít a ich vlastností.

V.5.2.9 Motivácia

Mentálne procesy, ktoré aktivujú konanie k uspokojeniu biologických a sociálnych potrieb. Záujmy. Túžby. Chcenia. Emócie.

V.5.2.10 Pamäť

Dynamický mechanizmus uchovávania informácií a ich vybavovanie. Rôzne typy (časť V.5.4.1).

V.5.2.11 Predstavivosť

Scenáre konania, simulácie s použitím mentálnych modelov existujúcich aj neexistujúcich entít („Naše modely a hypotézy zomierajú za nás“), predvídanie (vypočítavosť), plánovanie (časový parameter).

V.5.2.12 Tvorivosť

Nápady, inovatívne divergentné myslenie – rôzne postupy k cieľu a ich kombinácie.

 

V.5.3 Jazyk

V.5.3.1 Komunikácia

Orálny systém symbolickej komunikácie HS („gestá jazyka“). Štruktúrovaný, mnohoúrovňový nástroj na zakódovanie ideí do signálov – prenos a zdieľanie (dez)informácií s použitím konvenčných zvukov. Prostriedok k osobnému uplatneniu, prípadne k zastieraniu neschopnosti. Syntax spolu s mentálnou gramatikou jazyka zabezpečujú správnosť porozumenia príbehu : kedy, čo, kto, kde, ako, prečo. Jednoznačnosť je významná pre sociálnu kooperáciu. Segmentovanie a rozpoznanie slov. Dekódovanie významu – pochopenie. Kombinovanie významov do viet. Udržiavanie v pamäti.

V.5.3.2 Negenetický prenos informácií

Orálny mechanizmus prenosu, ktorého výsledkom je tvorba memov (pamäťové stopy) v mozgu. „Infekčný“ charakter prenosu – vznik zdieľaného vedomia (názorový postoj), ktoré môže slúžiť ako efektívny nástroj na iniciovanie a koordináciu masových spoločenských aktivít.

V.5.3.3 Prostriedok pojmovo – logického myslenia

Slovo ako mentálny model reálnych a abstraktných konceptuálnych kategórií, znázorňujúci ich vlastnosti (rozlišovanie), ako aj vzťahy medzi nimi (pamäť – skúsenosť). Súvislosť schopností jazyka s vedomím. Integrálna súčasť duševného a emocionálneho života. Inklúzia do množiny (triedy) významov – fuzzy logika. Matematika – presný jazyk. Asociácia – priradenie.

V.5.3.4 Základ pre vznik kvalitatívne vyššieho stupňa kolektivity

Koordinácia správania, vyšší stupeň koordinácie a kooperácie.

 

V.5.4 Pamäť, Učenie

V.5.4.1 Pamäť

Dynamické, priestorovo distribuované mechanizmy kódovania, uchovávania  a vybavovania informácií. Pretrvávajúce plastické zmeny na úrovni funkčných kontaktov (long-term potentiation) a v molekulových „sieťach“ neurónov participujúcich na učení: habituácia, imprinting – pripútanie, klasické podmieňovanie, operantné podmieňovanie. (reakcia má dôsledky), (ne)deklaratívna pamäť, pamäť epizodická, emocionálna, sémantická (slovne – logická), krátkotrvajúca – pracovná, dlhotrvajúca, permanentná (genetické zmeny), procedurálna. Motorické učenie, učenie napodobňovaním a hrou. Časová postupnosť – história udalostí.

Poznámka: Poznatky o molekulárnych mechanizmoch, ktoré zjednocujú rôznorodé funkčné prejavy definíciami rozlišovaných typov pamäte stále pribúdajú. Pamäť na základe uchovávania kvantovej informácie.

V.5.4.2 Učenie

Relatívne trvalé premeny správania na základe plastických zmien vyvolaných situačnou skúsenosťou. Empíria: pozorovanie – vplyvy prostredia, imitácia. Nácvik s učiteľom. Zástupné modelovanie. Exploračné (pátracie) učenie.

 

V.5.5 Rozhodovacie správanie

Spracovávanie informácií za účelom voľby vhodného postupu na dosiahnutie cieľa v danej situácii (taktika). Spolupôsobiace faktory: externé – neurčitosť, pravdepodobnosť, situačný kontext, čas na realizáciu rozhodnutia, prostriedky. Osobnostné – skúsenosť, informovanosť, schopnosti, racionalita, motivácie, preferencie, tolerancia na riziko (kritériá), emócie, váhovanie vnemov a pudov. Svetonázor a etika. Štruktúra paralelne realizovaných mentálnych procesov ústiacich do rozhodnutia: identifikácia – posúdenie problému (analýza príčin), selekcia možných riešení (čas, prostriedky, schopnosti – sebapoznanie, preferencie), vyhodnotenie pravdepodobnosti úspechu a nutného energetického výdaja, mentálna simulácia výsledkov variantných riešení (prospech / strata), stratégia riešenia (výber realizátorov a postupov), akcia (korekcie).

 

VI

AKÉ SPRÁVANIE GENERUJE KOGNITÍVNY REPERTOÁR HOMO SAPIENS?

 

Predchádzajúce časti ilustrujú komplexnosť mozgových štruktúr a ich funkcií, ktoré vznikli v priebehu vývoja a boli vyselektované prirodzeným výberom. Práve komplexnosť je dôvodom, že neexistuje kánonický mozog – žiadne dva mozgy (štruktúra, funkcia) nie sú identické a každý mozog sa v čase mení. Táto nerovnakosť je dôvodom rôznorodosti (inakosť) osobnostných typov, spôsobilostí a správania (pozorovateľné psychicko-motorické reakcie) Homo sapiens (HS). Katastrofou je, ak skupina HS si svojvoľne zadefinuje „optimálny“ produkt vývoja a uzurpuje si „prirodzený“ výber ako svoju kompetenciu. Preukázateľne: beštiálne konanie nacizmu (rasový „nadčlovek“ a plynové komory). Zatiaľ s nejasnými dôsledkami: nebezpečné génové manipulácie, klonovanie a iné techniky.

 

VI.1 Taxonómia typov osobnosti Homo sapiens je mätúco mnohoraká

Typ (osobnostný charakter) HS určuje jednota relatívne stálych vlastností telesných a psychických, vrodených a získaných (spoločenské činitele, výchova), príznačných pre správanie sa indivídua (myslenie, konanie a emócie). Posudzujú sa vlastnosti vyjadrujúce vzťah k sebe samému a k okolitému svetu: motivačné (túžby, potreby, záujmy, preferencie, snaha poznávať), samoregulačné (sebapoznanie, svedomie), dynamické (temperament – sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatik), vôľové (cieľavedomosť, vytrvalosť), výkonové (schopnosti, vlohy), vzťahovo – postojové (systém zdieľaných hodnôt – životné ciele, stanoviská, ideálne vzory), tiež sociálne väzby a orientácia (morálka, pomer k ľuďom, práci a prostrediu, extrovert, introvert).

Výsledný mix osobnostných vlastností, s rôznym príspevkom jeho jednotlivých zložiek, môže byť takmer nekonečne rozmanitý – „nevypočítateľnosť“ HS.

 

VI.2 Otrasný sociologický materiál

„Peklo existuje – sú ním tí ostatní“

 

Vlastnosti HS majú z pohľadu ideologicky deklarovaných potrieb spoločenstva bipolárny charakter. Príklad: nemorálnosť – morálnosť. Úsečku medzi protichodnými maximami vypĺňa spojité spektrum postupných hodnôt. Zopár spoločensky nežiaducich vlastností HS:

afektovanosť, agresivita, alibizmus, alogickosť, amorálnosť, apatickosť, asociál, babráctvo, bezcitnosť, bezcharakternosť, bezkrvnosť, bezočivosť, bezohľadnosť, bezzásadovosť, blúznivosť, brutálnosť, cigánstvo, deštruktívnosť, diletantstvo, donášačstvo, drzosť, dvojtvárnosť, egoizmus, egocentrizmus, falošnosť, fanfarónstvo, farizejstvo, frázovitosť, fušerstvo, gaunerstvo, gangsterstvo, grobianstvo, hádavosť, hlúposť, hrabivosť, hundravosť, hýrivosť, hysterickosť, chamtivosť, chaotickosť, chlipnosť, chrapúnstvo, chvastúnstvo, chytráckosť, ignorantstvo, intrigánstvo, jedovatosť, karierizmus, klamstvo, klebetníctvo, kolaborantstvo, konformnosť, kontraproduktívnosť, koristníctvo, korupcia, kŕčovitosť, kriminalita, krivda, krivoprísažnosť, krutosť, kyptavosť, labilnosť, ľahkomyseľnosť, ľahkovážnosť, ľahkovernosť, ľahtikárstvo, lajdáckosť, lakomosť, lapajstvo, laxnosť, ledabolosť, lenivosť, ležérnosť, lokajstvo, lotrovstvo, luhárstvo, lumpáctvo, , malichernosť, malodušnosť, maniactvo, manierovosť, manipulácia, mantinelizmus, márnivosť, márnomyseľnosť, maškrtnosť, megalomanstvo, moc (túžba po), moróznosť, nacionalizmus, nadurdenosť, nadutosť, naivnosť, náladovosť, namosúrenosť, namyslenosť, naničhodnosť, násilnosť, nebezpečnosť, necitlivosť, necudnosť, nečestnosť, nečistotnosť, nedbajstvo, nedbanlivosť, nedokonalosť, nedomyslenosť, nedostatočnosť, nedostupnosť, nedotklivosť, nedôstojnosť,  nedôveryhodnosť, neférovosť, negatívnosť, nehanebnosť, nelojálnosť, nemilosrdnosť, nemorálnosť, nenásytnosť, nenávistnosť, neochota, neogabanosť, neohrabanosť, neokresanosť, neokrôchanosť, neotesanosť, nepoctivosť, nepolepšiteľnosť, neporiadnosť, neposlušnosť, nepoučiteľnosť, nepozornosť, neprajnosť, nepresnosť, nepriateľstvo, nepríjemnosť, neprirodzenosť, nereálnosť, nerozumnosť, nerozvážnosť, neschopnosť, neslušnosť, nespoľahlivosť, nespoločenskosť, nespratnosť, nespravodlivosť, nestatočnosť, nestálosť, nestriedmosť, nešikovnosť, netolerantnosť, neúctivosť, nevďačnosť, nevernosť, nevkusnosť, nevraživosť, nevrlosť, nevšímavosť, nevychovanosť, nevypočítateľnosť, neznášanlivosť, neznesiteľnosť, nezodpovednosť, nežičlivosť, ničivosť, ničomnosť, obludnosť, obmedzenosť, obžerstvo, odmietavosť, odpudivosť, ohavnosť, ohováračstvo, oplanstvo, oplzlosť, osočovanie, otravnosť, otupnosť, ožranstvo, panovačnosť, parazitovanie, pažravosť, pätolizačstvo, perverznosť, plagiátorstvo, pľuhavstvo, podkupnosť, podlízavosť, podlosť, podrývačstvo, podvodníctvo, podvratníctvo, pochabosť, pokryteckosť, pomotanosť, pomstychtivosť, ponižovanie, poondenosť, poplašenosť, popudlivosť, posmeškárstvo, potmehúdstvo, povaľačstvo, poverčivosť, povrchnosť, povýšenectvo, pozérstvo, predpojatosť, prenáhlenosť, primitívnosť, prospechárstvo, protekcionárstvo, protirečivosť, protivnosť, protizákonnosť, pýcha, rozbíjačstvo, rozmaznanosť, rozpínavosť, rozvratníctvo, sadizmus, sebeckosť, schválnosť, sprostota, spupnosť, stádovitosť, strelenosť, surovosť, svojvoľnosť, škodoradosť, švindliarstvo, táravosť, tmárstvo, totalitnosť, trápnosť, tuposť, tyranstvo, udavačstvo, ufňukanosť, úkladnosť, ukrutnosť, úlisnosť, unáhlenosť, úplatkárstvo, urážlivosť, úskočnosť, usmoklenosť, ustráchanosť, uzurpátorstvo, úžerníctvo, vandalizmus, veľkohubosť, vierolomnosť, vládychtivosť, vrtošivosť, všetečnosť, vulgárnosť, vydieračstvo, vydridušstvo, vyzývavosť, vystatovačnosť, vzdorovitosť, zádrapčivosť, zadubenosť, záhaľčivosť, zákernosť, zakomplexovanosť, zaostalosť, zápecníctvo, zaujatosť, závistlivosť, zbabelosť, zištnosť, zločinnosť, zlodejstvo, zlomyseľnosť, zlostnosť, zneuctievanie, znevažovanie, zotročovanie, zrádzanie, zverskosť, zvrhlosť, žalovanie, žgrlošstvo.

 
Vzhľadom na bipolárny charakter uvedených vlastnosti je zrejmé, že rovnako obsiahly zoznam by vytvorili vlastnosti opačné – pozitívne. Problémom je, že efektívnosť polarity nie je rovnocenná: jedno indivíduum s negatívnym pôsobením dokáže narušiť sociálne väzby tak veľkého spoločenstva, v akom pozitívne pôsobiaci jedinec ich vybudovať nedokáže. Stačí, aby niekoľko z vyššie uvedených negatívnych vlastností prevládlo u nadkritického množstva členov spoločenstva, a pre celú takúto societu nastávajú mizerné časy.

Ak sa niekto usiluje o získanie mocenskej funkcie pomocou zgrupovania HS okolo romantickej kolektívnej túžby: „Vytvoriť rozumný a ľudský štát“, potom je nekompetentne naivný, a / alebo je to populistický podvodník. Obidvoje je pre spoločenstvo HS rovnako nebezpečné. Správanie HS v orgánoch vlády charakterizuje konštatovanie z dávnej minulosti: „Všetci (senátori) štátni úradníci sú dobrí ľudia, ale (senát) štátna byrokracia je zviera“ (parafrázovaný citát týkajúci sa rímskeho senátu). Hlasy „ulice“: „Pravica, ľavica, jedna banda“ (robia rovnakú politiku – chcú profitovať z vládnutia, nie slúžiť národu v jeho prospech) a „Neklamú, iba keď spia“ (nekončiace debaty venované zástupným témam).

 

VI.3 Kardinálna chyba

Očakávané správanie sa jedinca v živote komunity HS je súčasťou vízií dizajnérov svetlých zajtrajškov (mudrci, vodcovia, filozofické školy). Väčšina z nich narába s utopickými ideami, aký by človek mal byť, pričom zanedbávané sú poznatky aký človek v skutočnosti je. Aplikácia idealizovaných predstáv môže viesť ku katastrofám. Nuž, aký je vzťah medzi ideami HS a jeho konaním?

 

VI.3.1 Dokáže idey produkovať, ale nie podľa nich žiť

Ako ilustrácia môže poslúžiť (bez zámeru propagácie viery) katechetická formula Desatora katolíckej cirkvi – jeho príkazov (čo by HS mal robiť, ale zrejme už v archaických časoch nerobil) a zákazov (čo by HS nemal robiť, ale zrejme už v biblických dobách robil). Stačí spomenúť niektoré z nich – napríklad: 5. Nezabiješ (masové vraždenie v imperiálnych a náboženských vojnách pokračuje). 6. Nezosmilníš (pornopriemysel to úspešne ignoruje, prostitúcia prosperuje a pohlavných chorôb neubúda). 7. Nepokradneš (zlodeji a korupčníci to ignorujú). 8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu (súdne procesy dokumentujú skôr opak). 9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho (túžby lichotiace nežnému pohlaviu čiastočne blokuje burka, ale určite nie bikiny, ktoré väčšina mladých žien skryte, alebo zjavne preferuje). 10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho (na tom je založená existencia hazardných burzových hier s nulovým súčtom a finančné operácie profitujúce z úrokovej úžery).

Celosvetová komunita HS ignoruje množstvo ďalších apelov na morálne správanie – napríklad definíciu siedmich (smrteľných ?) hriechov v kresťanskom učení, ktorých štatistika výskytu je (mierne povedané) nezanedbateľná: hnev, lakomstvo, lenivosť, obžerstvo, pýcha, smilstvo a závisť. Poučné je aj porovnanie reality s niektorými ustanoveniami Charty základných práv EU (2000, 2007). „Napĺňanie“ rovnosti podľa idey „Liberté, égalité, fraternité“ – vyhlásenej roku 1789 na začiatku Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá je mottom Francúzskej republiky, ilustruje skutočnosť za roky 2010 – 2011, kedy 10% najbohatších jedincov malo vo vlastníctve 62% celkového bohatstva Francúzska (najchudobnejšia polovica iba 4%).

 

VI.3.2 Zneužije ideu vo vlastný prospech

Ak nejaký „Kazateľ“ verejne pranieruje „hriechy“ týkajúce sa spôsobu existencie komunity HS a hlása návody na reformu pomerov, je vysoko pravdepodobné, že vodcami ovládaná väčšina HS ho znemožní, alebo zlikviduje. Aj obeta „osvieteného“ jedinca môže poslúžiť skupinovým záujmom HS (túžba po moci a bohatstve); takýto projekt vyžaduje vytrvalosť – zaberie viacej času:

1) K dispozícii je základná Idea Kazateľa (napríklad: „Milujte sa a množte sa“) a stručný súbor realizačných doporučení (prikázania). Dôležité je určenie odmeny za ich dodržiavanie (kontrolované „zhora“) – optimálne formou nádeje na uspokojenie (najlepšie po smrti – nedá sa to overiť) univerzálnych bytostných túžob HS (život večný v raji, alebo reinkarnácia na prezidenta). Empíria potvrdzuje, že utopický mýtus infikujúci mozgy HS, môže fungovať ako efektívny nástroj na rozhýbanie más aj rôznorodého spoločenstva (ideologické hnutie).

2) Výhodou je, ak Kazateľ už nežije (nemôže meniť, alebo odvolávať svoje postuláty, prípadne kritizovať spôsob ich aplikácie v praxi).

3) Osožná je jeho mučenícka smrť (dojíma veľký okruh dobromyseľných stúpencov) a vzbudzuje presvedčenie, že keď niekto bol ochotný podstúpiť taký mrcha koniec, tak musela byť pravda to, čo hlásal a učil.

4) Ideu si iniciatívne osvojí / prisvojí neveľká skupina HS; títo sa pasujú za nasledovníkov a jedine povolaných Vykladačov Idey. Misijnou aktivitou ju šíria, využívajúc na jej propagáciu prípadné mučenícke obete svojich fanatických stúpencov.

5) Zvyšovanie počtu prívržencov Idey znamená zväčšovanie ich spoločenského významu.

6) Rast spoločenského významu podporovateľov Idey má za následok nárast počtu Vykladačov (títo vytvárajú svoju organizačnú štruktúru – dochádza k hierarchizácii skupiny Vykladačov).

7) Vykladači vyvíjajú úsilie, aby Ideu – literárne spracovanú do podoby kánonického Manuálu muselo uznávať / vyznávať celé spoločenstvo.

8) Tak sa Idea transformuje na ideológiu a postupne aj na zdroj privilégií a mocenský nástroj. Fixuje sa skupinový záujem Vykladačov – ideológov.

9) Vykladači – ideológovia začínajú okrem misijnej činnosti súperiť o moc vo sfére svetských záležitostí. Prejavujú intoleranciu voči iným ideám – z prenasledovaných sú prenasledovatelia. Používajú násilie na udržiavanie a šírenie nimi preferovanej ideológie (štátne vierovyznanie).

10) Ideológovia žijúci už pompéznym spôsobom nadobúdajú moc a bohatstvo. Hybnou silou  ich ďalšieho pôsobenia už nie je Idea a princíp, ale profit a chamtivosť (nekončiaca, bezmedzná túžba a úsilie mať viac bohatstva a moci).

11) Ideológia je pravidelne živená (rituály, propaganda) skupinou platenou z bohatstva ideológov (chamtivosť). Dodržiavanie jej princípov je strážené (spoveď, previerky), odmeňované (odpustky – „rozhrešenia“, majetky, funkcie), prípadne vynucované inkvizičnými technikami ďalšou skupinou honorovanou (chamtivosť) z rovnakého zdroja. Manifestácia viery v Ideu členmi spoločenstva je v danej situácii prejavom fungovania pudu sebazáchovy (maskovanie sa) (časť VII.2). „Vieru“ v Ideu tak udržiavajú najmä skupinové záujmy HS (chamtivosť) a strach zo smrti..

 

VI.3.3 Diskvalifikuje ideu svojím konaním

Přes existující množství dobrých myšlenek je na světě spousta zla“

 

Empirická skúsenosť a súčasná situácia potvrdzujú, že v mene aj tých najkrajších ideí HS dokáže páchať tie najhoršie skutky (ktoré paradoxne dané idey odsudzujú / zakazujú). Fanatická viera v ideu spojená s nedostatkom osobnostného rozhľadu a s absenciou samostatného racionálne – kritického myslenia je smrtiaci koktail. Príkladom sú náboženské vojny. Aj v prípade spoločnej viery stačia malé názorové rozdiely (inakosť ako miera identity) na spoločný mýtus, alebo na spôsoby jeho uctievania (rituály, sviatky, oslavy), aby sa dve skupiny rovnako veriace v dobro a lásku, vzájomne kynožili po tisíckach.

 VII

PUDOVÉ KONANIE

„Rozum je otrokem vášní“

 

Napriek rozmanitosti osobnostnej typológie Homo sapiens (HS), niektoré atribúty jeho sledovateľného správania majú charakter spoločných (univerzálnych) – skupinových vlastností. Jedná sa o vrodené správanie zamerané na uspokojovanie potrieb (nároky) nevyhnutných pre prežitie a rozmnožovanie (sledovanie osobných, vlastných záujmov). Základom je špecifický vzorec siete vzťahov medzi biofyzikálnymi a biochemickými procesmi organizmu a z neho odvodená vnútorná, nutkavá, motivačná tendencia atakujúca vedomie – pud (the urge). Výsledkom je hnacia sila a  energia urobiť čin za určitým cieľom (na porovnanie: inštinkt – vrodený zložitý reťazec nepodmienených reflexov aktivovaný na základe vnútorného a / alebo vonkajšieho podnetu). Zmienený základ (komplexná sieť vzťahov so špecifickou dynamikou) je jednotiacim princípom pre paradigmy pudu a fenomény kognície. Ich vzájomná funkčná váha je rozhodujúca pre sociálnu realitu.

Z pudov je odvodené spektrum túžob, chcení a potrieb (subjektívny pocit deficitu v biologickej a / alebo sociálnej dimenzii bytia), s ich mohutným emotívnym obsahom (uspokojenie / neuspokojenie ako zdroj blaženosti / intenzívneho stresu). Niektorí HS – zocelení budhisti – dokážu po natrénovaní meditačnej introspekcie túžiť iba po tom, aby po ničom netúžili (nirvána). Väčšina ostatných HS je síce schopná na základe rozumovej úvahy vyvodiť, že z perspektívy večnosti sú všetky svetské túžby nezmyselné (sekundárna racionalizácia), avšak napriek tomu pudové konanie – tento „diktát samotnej ľudskej povahy“ sa neobmedziteľne prediera (najmä v krízových situáciách) ich „duševnosťou“; ľudia nedokážu potlačiť vlastnícku žiadostivosť (mať stále viac) a túžia po vzrušení. Ako príklad môže poslúžiť nasledovná sekvencia kognitívnych procesov iniciovaná pudovou túžbou: pudová túžba → orientačný reflex (pozorovanie, detekcia, spoznávanie) – porovnávanie (rovnaký / rôzny, kvantita / kvalita) – stupeň podobnosti / rozdielnosti – individuálny odhad miery možností externého prostredia (spoločenstva) saturovať túžbu (HS: emotívny pocit miery „spravodlivosti“). Pri „nespravodlivom“ napĺňaní túžby (nerovnosť): závisť – odmietavé postoje – nenávisť – agresivita. (HS: ekonomická nerovnosť – obdiv – závisť – nenávisť – sociálne napätie – vnútro druhový boj).

Nižšie uvedené primárne (fyziologické, biologické) pudy HS sú všeobecnou inštrukciou genómu (sebazáujem vyprofilovaný prirodzeným výberom) na prežitie (vitálne potreby) v multialternatívnom prostredí. Ich malý počet, zdá sa, nezodpovedá veľkej individuálnej variabilite. Dojem eliminuje kombinatorika – ak sa popri každom pude berie do úvahy celé spektrum z neho odvodených túžob, ďalej škála ich rozlíšiteľných intenzít (±) a tiež vzájomné interakcie týchto parametrov.

Naučené spoločenské normy (civilizačný kód – uznávané hodnoty, špecifický spôsob života a kultivovania mysle) dokážu pudové túžby iba zahmlievať, nie však zabrániť, aby pudové vzorce správania neurčovali (maskovane, s individuálnou intenzitou a variabilitou) spoločenské aktivity HS. Správanie na základe pudových motivácií je pre HS obťažné rozpoznať – uvedomovať si, a veľmi nepríjemné (averzívna reakcia) verejne artikulovať (rozum sa používa na zdôvodňovanie pudového konania)

 

VII.1 Pud vyživovací

VII.1.1 Funkcia

Saturácia biologických (telesných) potrieb (hlad, smäd, …)

VII.1.2 Zameranie aktivity

Vyhľadávanie (orientačný reflex, pozorovanie – spoznávanie, skúmanie) a zabezpečovanie zdrojov (súperenie – medzidruhová a vnútro druhová agresivita).

VII.1.3 Emotívny obsah (Homo sapiens)

Žiadostivosť, chamtivosť, porovnávanie miery poskytovanej kvality / kvantity, pocit (ne)spravodlivosti – závisť, nenávisť. Sebeckosť (uspokojovanie bez ohľadu na ostatných), blaženosť pri uspokojení, stres pri nedostatku.

 

VII.2 Pud sebazáchovy

VII.2.1 Funkcia

Neukončiť život vlastným pričinením.

VII.2.2 Zameranie aktivity

Uplatňovanie vyživovacieho pudu. Orientačný reflex (zvedavosť, skúmanie). Snaha získavať nové informácie (zárodok „objaviteľských“ tendencií), výhody a zdroje (mať zásoby), ktoré zvyšujú pravdepodobnosť prežitia (HS: vlastníctvo a majetok). Vyhýbanie sa bolesti a strádaniu. Šetrenie energie (únava / oddych). Snaha o minimalizáciu nebezpečenstva spojeného s novým – neznámym podnetom, alebo so zmenou charakteristických čŕt / funkcie známeho podnetu (nevraživosť voči  inakosti): bdelosť, pozorovanie, ostražitosť, nedôvera, podozrievavosť, izolácia, prenasledovanie, agresivita, likvidácia. (HS: 1. Inakosť civilizácie [Zoskupenie HS, ktorého kultúra sa kumulatívne buduje negenetickým prenosom –prostredníctvom duchovne výchovného systému. Typickým spôsobom vykonáva určité činnosti. Vyznačuje sa: a) charakteristickou technológiou b) spôsobom odovzdávanie poznatkov – inštruktáž a učenie c) rozlišovaním naši / cudzí d) spoločnou rovinou identity – najmä náboženstvo, morálka, hodnoty a zvyky; tiež tresty za ich nedodržiavanie]. K rovnakej civilizácii sa môžu hlásiť aj komunity rôznej etnicity, ktoré neobývajú spoločnú, geograficky ucelenú oblasť a používajú odlišné jazyky. Príznačnou črtou HS je intolerancia [až nenávisť] voči odlišným civilizáciám, ktorá je príčinou misionárskych aktivít – [presviedčanie], a tiež násilné nútenie [hranične až genocída] k  rovnakej kultúre [viere]. 2. Inakosť ideologicky – ekonomická). Skrývanie sa – maskovanie sa. (HS: pretvárka). Repertoár reakcií v nejasných, alebo v konfliktných situáciách (rozhodovací proces pri ohrození vitálnych potrieb): výhražné signály, obrana, útok (ak konflikt je príležitosť na získanie výhody), útek (HS: tiež vyjednávanie, verbálne vyhrážky a útoky, obranárske zdôvodňovanie, klamstvo). Vyznačovanie hraníc – teritorialita (HS: steny, ploty, geografické hranice štátnych útvarov, rešpektované civilizačné teritória). Obrana teritória (rezident voči votrelcom). Konanie smerujúce k zamedzeniu nebezpečenstva. (HS: obrana ekonomickej bezpečnosti a súkromného vlastníctva). Vyhľadávanie za účelom ovládnuť a prisvojiť si územia a zdroje.

VII.2.3 Emotívny obsah (Homo sapiens)

Strach z choroby a zo smrti (mentálne konštrukty o večnom posmrtnom živote). Súperenie a agresívne nepriateľstvo voči konkurencii. Potreba slobody konania. Uspokojenie pri dosiahnutí cieľa. Túžba po istote a bezpečí. Pri narúšaní vitálnych potrieb pocit nespravodlivosti, ublíženia a z toho prameniaca nenávisť a túžba po pomste – spôsobiť pôvodcovi narúšania poškodenie jeho integrity (psychickej, fyzickej). Strach zo straty vlastníctva (obrana všetkými prostriedkami, ak sa mu berie niečo, čo vlastní). Paradoxne pri strate vlastníctva aj samovražda. Závisť (pozorovanie – porovnávanie miery kvantity / kvality). Bezmedzná chamtivosť (chcieť stále viac akýmkoľvek spôsobom – absencia pocitu [bliss point], kedy ďalší nárast nadobúdania a spotreby už neprináša väčší pocit uspokojenia, a to aj na úkor pudu sebazáchovy [neschopnosť oddychu]). Sebeckosť a egoizmus (osobný prospech bez ohľadu na čokoľvek). Lakomosť (mám – nedám). Stres pri neúspechu a / alebo blokovaní aktivity (obmedzovanie, kontrola) s vyústením až do psychosomatických ochorení.

 

VII.3 Pud sexuálny

Žena mužom neodpúšťa dve veci: 1. Že sa muž vrhol na ňu ako zviera. 2. Že sa na ňu nevrhol ako zviera.

VII.3.1 Funkcia

Hnacia sila pre zachovanie rodu

VII.3.2 Zameranie aktivity

Zaobstarávanie si prostriedkov k vyhľadaniu a vytváranie situácií k získaniu sexuálneho partnera: predvádzanie sa – inzercia výnimočnosti (aj podvádzanie). Súperenie o možnosť reprodukcie vlastných génov – zastrašovanie a boj s konkurenciou.

VII.3.3 Emotívny obsah (Homo sapiens)

Erotická túžba. Pocit náklonnosti k inému jedincovi (príťažlivosť fyzická, psychická) založený na biologickej potrebe (možný zdroj inakosti). Vznik vášne, ktorá sa manifestuje ako vôľa dosiahnuť zážitok slasti (vnemy rozkoše pri uspokojení). Tlmenie stresujúcich situácií. Stres pri neuspokojení (depresia, niekedy až suicídium). Vlastnícke túžby. Strach zo straty (vlastníctva) partnera (agresia, žiarlivosť, nenávisť).

 

VII.4 Pud zachovania rodu

VII.4.1 Funkcia

Starostlivosť o potomstvo.

VII.4.2 Zameranie aktivity

Uplatňovanie pudu vyživovacieho, pudu sebazáchovy a pudu sexuálneho. Vytváranie podmienok pre reprodukciu. Výchova potomstva. Zabezpečovanie zdrojov a tvorba zásob pre existenciu potomstva (HS: majetok a dedenie rodinného / rodového vlastníctva a privilégií, rodovo-majetkové sobáše).

VII.4.3 Emotívny obsah (Homo sapiens)

Pocit uspokojenia z medzigeneračných emočných väzieb (náklonnosť, altruizmus – ochota podpory [aj na vlastnú ujmu] a súcit medzi rodinnými príslušníkmi). Pocit nadradenosti na základe príslušnosti k významnej rodine / rodu (sociálny štatút). Stres pri neuspokojení.

 

VII.5 Pud združovací

VII.5.1 Funkcia

Skupinový spôsob existencie (sociálna štruktúra): kŕdeľ, stádo, svorka, húf, skupina, spoločenstvo – ako stratégia zvyšujúca pravdepodobnosť prežitia jedinca a rozmnoženia sa daného druhu. Stádovité reakcie. Hierarchická organizácia – optimalizácia pomocou rozvrstvenie spoločenstva – centralizácia autority (vládca – vodca a ovládaní). Pozitívom tohto organizačného vzorca je jednotné riadenie (vynútená koordinácia) zlepšujúce operatívnosť (elimináciou anarchie). Ovládaní to prijímajú (aj keď s pocitom „horkosti“), pokiaľ vládca poskytuje pocit bezpečia (pud sebazáchovy) a výrazne nenarušuje ich túžby prameniace z pudových potrieb (HS: „chlieb a hry“). Zdroj vodcovskej moci: a) „Funkcionalistický“ – zohľadňovanie osobnostných a výkonových spôsobilostí vodcu. b) (HS – spoločenský status: rod [kasta, rasa], moc, majetok a schopnosti moc si vydobyť i udržať. Zdrojom moci môže byť aj všeobecne prijímaná regulatívna idea – „ mäkká moc“ ideológie).

VII.5.2 Zameranie aktivity

Nadobúdanie sociálneho „cítenia“ – sebaovládanie a schopnosť rozoznávať ciele a túžby iných. Získavanie návykov, spoznávanie, spoluvytváranie a dodržiavanie skupinových pravidiel (popri uplatňovaní pudu vyživovacieho, sebazáchovy, sexuálneho a pudu zachovania rodu). Osvojenie si formy komunikácie pre úspešnú kooperáciu a koordináciu s členmi skupiny. Získavanie a odovzdávanie znalostí a zručností (rôznorodé spôsobilosti a schopnosti jedincov). Vytváranie skupín (HS: geografických, sociálnych, ideových, civilizačná príbuznosť) a štruktúr spoločenstva (HS: organizácie ovplyvňované materiálnymi a technologickými podmienkami, deľba práce a bohatstva, akumulovanie bohatstva ako zdroj moci). Súperenie jednotlivcov a skupín (podvádzanie, násilie) o sebauplatnenie a výhody v hierarchickej štruktúre spoločenstva (HS: boj o moc – nadvládu nad ostatnými členmi spoločenstva, utláčanie menšín [uspôsobovanie zákonov]. Zhmotnenie vládnej –„tvrdej“ moci do politickej štruktúry mobilizujúcej koordinované smerovanie aktivity spoločenstva.

Vznik sociálnej a ekonomickej nerovnosti – vykorisťovanie [„tí hore a tí dole“]. Príliš veľké rozdiely [pozorovanie, porovnávanie] vedú k ohrozeniu stability spoločenstva a k sociálnemu napätiu [závisť, nenávisť]). Inzercia skupinového statusu (HS – počas života paláce, po smrti pyramídy).

VII.5.3 Emotívny obsah (Homo sapiens)

Veľké množstvo relačných módov (stavy a vzťahy), ktoré reflektujú pudové a osobnostné vlastnosti jedincov („nevypočítateľnosť“). Skupinová súdržnosť, kolektívne sebauvedomenie, pocit identity (podľa miery inakosti), pocit istoty, ochota vzájomnej pomoci (súcit) a aj nezištnej, obetavej podpory (altruizmus). Skupinové záujmy – my / oni, naši / vaši. Tendencie vyvažovať mocenské rozdiely a v ich rámci hľadanie sebeckého prospechu jednotlivcov (individuálne záujmy). Túžba po bohatstve a moci (ovládanie konania a myslenia druhých); bohatstvo a moc zvyšujú pocit bezpečia (saturácia pudu sebazáchovy a pudu zachovania rodu) a prestíže. Intolerancia voči inakosti (nepriateľské vzťahy medzi rôznymi civilizáciami). Animozita skupinová – jazyk, etnicita, kultúra, ideológia, hodnotový systém. Medzigeneračná neznášanlivosť. Pocit pýchy (z dôvodu vodcovských privilégií, alebo príslušnosti k výlučnej skupine; skupina na základe presvedčenia o svojej výlučnosti). Túžby (pozorovanie, porovnávanie sa) vo sfére seba uplatnenia: sociálny status, uznanie, ocenenie, obdiv, prestíž, kariéra, úcta. Pri neuspokojení imobilizačný stres, závisť, nenávisť, zúrivosť, agresivita, depresia, panika, pasivita. Strach zo straty (status, úcta, dobrá povesť, moc, bohatstvo a privilégiá).

  

VIII

PREJAVY PUDOVÝCH TENDENCIÍ V SPOLOČENSTVÁCH HOMO SAPIENS

„Správanie Homo Sapiens riadi to, čo chce – nie to, čo už má“.

 

Homo sapiens (HS) je tvor spoločenský (zoon politokon), ktorý vždy žil v skupinách. Sociálna realita – úroveň spoločenského vývoja, ktorú na základe združovacieho pudu vytvoril, má preto výpovednú hodnotu o ňom samotnom. Akceptovanie správnosti tohto konštatovania favorizuje významnosť informácií o príčinnej súvislosti udalostí – „prečo sa deje to a tak, čo sa deje“ – pred historizujúcim popisom „kedy, kto“.

V sporoch o rozhodujúcich príčinách historických udalostí sa spomínajú osobnosti, masy, náhoda, situácia, tradície a iné dôvody. Typy sociálnej existencie HS nevznikali na základe predbežného racionálneho – „nadizajnovaného“ rozhodovania; boli a sú to emergentné štruktúry determinované tendenciou uspokojovať pudy (túžby a potreby) HS v meniacom sa prostredí. Takýto názor neznamená negáciu vplyvu výchovy, ani redukciu dejín ľudstva iba na pôsobenie biologických síl. Je to prístup súvisiaci s hľadaním princípov integrujúcich biologický a sociálny rozmer jestvovania HS, ktoré by umožňovali pravdepodobnostnú predikciu (ako nástroj na korekcie?) vývoja spoločenstva HS. Podobne ako atraktory vo fyzike, pudy usmerňujú chaotický pohyb spoločenského systému (komplexný sieťový systém s nelineárnou dynamikou a so slučkami spätných väzieb) k určitým výsledným stavom dynamickej rovnováhy.

 

VIII.1 Prvotné spoločenské formácie

Za organizačnú formu a veľkosť skupín, v ktorých HS žil / žije, zodpovedajú odstredivé a dostredivé sily súvisiace s rastom populácie (demografický tlak), v kontexte s rozširovaním poznatkovej bázy, zmenami materiálnych podmienok a prostredia. Komplexnosť premien realizačných foriem združovacieho pudu je možné posudzovať už pri prvotných konfiguráciách spoločenstiev HS.

 

VIII.1.1 Rodina

Primárna skupina (pokrvné príbuzenstvo), v ktorej sa žilo a plodilo potomstvo. Pôvodne promiskuitný húf, civilizačne usmerňovaný na mnohoženstvo alebo párové spolužitie. Primárne prvky sociálneho usporiadania – skupinová hierarchia (vodcovský subjekt – patriarchát / matriarchát), spoločný spôsob komunikácie a dodržiavanie kolektívnych zvyklostí. Zárodočná forma deľby práce – špecializácia činnosti niektorých jedincov na základe prirodzených rozdielov schopností a spôsobilostí príslušníkov rodiny. Spoločné vlastníctvo spolu s rudimentárnou formou súkromného vlastníctva (predmety). Život skupiny v prírodných úkrytoch a / alebo v dočasných prístreškoch v obývanej oblasti veľkosťou primeranej jej potrebám.

VIII.1.1.1 Aktivity

Lov a zber. Uspokojovanie najmä pudových potrieb na prežitie a rozmnožovanie. Obrana proti predátorom (aj proti jedincom vlastného druhu).

VIII.1.1.2 Emočné spektrum

Empatické príbuzenské zázemie (frustrácia pri absencií). Silný zmysel spolupatričnosti a súdržnosť rodiny. Pocit identity jedinca ako súčasti rodiny v ktorej vzniká a iba v nej môže existovať.

 

VIII.1.2 Rod / Kmeň

Väčšia prvotná štruktúra tvorená skupinou (združením) pokrvne príbuzných rodín / rodov. Okrem príbuzenských faktorov začínajú fungovať aj hmotné a sociálne činitele (individualizácia jedincov). Spoločné životne dôležité zdroje. Základná ekonomická jednotka. Voľne vymedzené teritórium (zárodok: hranica a územne – správna jednotka). Spoločný jazyk ako prostriedok komunikácie, viera, hodnoty a zvyky (primárne civilizačné faktory). Život v jednoduchých obydliach (dočasné pri nomádskom spôsobe života, trvalé v rozvinutejšom štádiu agrikultúrneho spoločenstva). Hierarchizácia spoločenstva – vodcovstvo jedinca (rodový pôvod, majetok, úspešný vojvodca, uznávaný sudca – zárodok: monokratický vládny systém). Účasť členov spoločenstva na riadení – všeľudové zhromaždenie, niekedy rozhodovanie skupiny majetnejších subjektov (zárodok: aristokracia, archetyp kolektívny zastupiteľský riadiaci orgán, politika). Riešenie problémov spoločenstva založené na „práve“ silnejšieho a / alebo na zvykovom práve (zárodok: právny a súdny systém). Vývoj deľby práce v hospodárskej činnosti na základe prirodzených rozdielov schopností a spôsobilostí jedincov (zárodok: kastovo – triedny systém, sociálne – ekonomická nerovnosť) podľa potrieb skupiny. Existencia osobného vlastníctva predmetov, produktov a zdrojov – aj násilné privlastňovanie (zárodok: súkromné vlastníctvo a majetková nerovnosť – chudoba / bohatá elita, zárodok: „prvotné hromadenie“). Výmena vecí / produktov (zárodok – obchod). Poskytovanie výpomoci a opravy predmetov (zárodok: špecializované remeslo a služby) – vzrast interpersonálnych závislostí.

VIII.1.2.1 Aktivity

Uspokojovanie celého spektra pudových potrieb a túžob. Chovateľstvo a pestovanie (ochrana proti škodcom a predátorom). Lov a zber. Boj s konkurenčnými spoločenskými skupinami HS (privlastňovanie si zdrojov a teritórií na prežitie a rozmnožovanie).

VIII.1.2.2 Emočné spektrum

V súvislosti s hospodárskou činnosťou početnejšej skupiny dochádza k výraznému nárastu zložitosti vzťahových relácií: a) Deľba práce. Odstredivé, alebo dostredivé skupinové tendencie, pocity závisti a nespravodlivosti (sociálna nerovnosť), súperenie medzi skupinami. b) Osobné vlastníctvo. Pocit uspokojenia z elitárskej nadradenosti na základe majetkovej nerovnosti (násilné privlastňovanie si pôdy a iného imania), chamtivosť, strach zo straty majetku, porovnávanie sa – obdiv, závisť, pocit nespravodlivosti, nenávisť. c) Prvky (výmenného) obchodu. Túžba po maximálnom výnose (chamtivosť). d) Poskytovanie služieb. Túžba po maximálnej odmene (chamtivosť).

 

VIII.2 Komplexné spoločenstvá

Agrárny spôsob existencie HS je výsledkom snáh o zlepšenie prísunu potravy (uspokojený pud vyživovací), ktorú je možné aj uchovávať – hromadiť. Vytváranie zásob znamená istotu (emotívne saturuje pudy sebazáchovy a zachovania rodu); taktiež umožňuje rast súkromného vlastníctva (primárna akumulácia majetku a vznik majetkovej elity). To boli hnacie sily intenzifikácie (pracovné nasadenie, nové techniky práce) pestovateľského a chovateľského úsilia (zárodok: ekologické ruinovanie prostredia a utrpenie chovných živočíchov). Súkromné vlastníctvo stupňuje chamtivosťv tejto vývojovej etape formou násilného a / alebo podvodného privlastňovania si pôdy (pud sebazáchovy, zárodok: primárna akumulácia kapitálu). Výsledkom bolo získavanie potravinových prebytkov (stimulácia populačný rast). Nadprodukcia sa dala získavať v aj rámci menšej oblasti – koncentrácia obyvateľstva, existenčné naviazanie sa skupín HS na konkrétne teritóriá (zárodok: územné členenie).

Ak výťažok hospodárenia nestačil rastúcej populácii, alebo ak existenciu spoločenstva ohrozovala nepriaznivá zmena lokálnych podmienok, dochádzalo k vynútenej (pud sebazáchovy) teritoriálnej expanzii (zárodok: ekonomická migrácia). Nezanedbateľným impulzom pre odstredivé (migračné) skupinové tendencie boli a sú vnútro druhové boje (sprievodný fenomén pudu združovacieho). Hnacou silou presídľovania boli aj ďalšie pohnútky, súvisiace s pudom sebazáchovy: orientačný reflex – zvedavosť – túžba poznávať (objaviteľské tendencie), ale najmä chamtivosť – vojnová korisť, získavanie otrokov (pracovná sila) a nových (prístupnejších, výnosnejších) zdrojov.

Prenikanie na nové (už obývané) územia (lúpežné nájazdy, masové „sťahovanie národov“) znamenalo konkurenčný boj formou okupácie (zotročenie, vyhnanie, vyvraždenie pôvodného obyvateľstva), a / alebo kolonizácie (nanútený režim správy, odvádzanie poplatkov, nové územie ako zdroj surovín a odbytište tovarov). Dôsledkom kolonizácie bol genetický mix a tiež čiastočná asimilácia kultúr s rôznou intenzitou ich vzájomného vplyvu. Obyvatelia vytvárali stále komplexnejšie organizačné schémy spoločenstiev so zložitými módmi sociálneho správania sa – to všetko zamerané na kooperáciu činností slúžiacich prevažne k zabezpečovaniu základných (pudových) potrieb HS.

Na zhustenej škále časovej osi dejín je vidieť:

rýchly vznik čoraz väčších zoskupení obydlí – osídlená kmeňová oblasť, sídlisko, osada, obec, centrálna obec, centrálna obec s urbárnym jadrom a napokon mestá ako správne centrá // všetky boli obohnané hradbami – už nie na ochranu proti divej zveri, ale proti susedom // život v meste viedol k individualizmu a k nejasnosti identity // ľudia zaviedli písmo, písali kroniky a zákony // vymysleli počty a matematiku // vynašli peniaze // niektorí bohatli a iní zostávali chudobní // z miest sa stalo prostredie urýchľujúce civilizačný proces a finančnú ekonomiku // slúžili na zabezpečenie dostupnosti: obchodu, odborných služieb, kultúry, religióznych obradov, informácií, zábavy, športu, oddychu a partnerov // ľudí pribúdalo – množenie sa im asi páčilo // kántrili ich epidémie a hladomory // stále proti sebe bojovali // stavali hrady na vysokých bralách a pevnosti ako záštitu ľudí proti ľuďom // dejinami sa mihli rôzne organizačne – správne formy ľudských spoločenstiev – panstvá, kniežatstvá, mestské kráľovstvá, kráľovstvá, cisárstva, ríše a štáty // riadené vodcami, vojvodcami, kniežatami, princmi, kráľmi, cisármi, pápežmi, imperátormi, sultánmi, maharadžami, faraónmi a prezidentmi // pretendenti na mocenské prestoly (štátne, cirkevné) sa vraždili // štáty boli permanentne v ozbrojených konfliktoch // ľudia sa kynožili s čoraz efektívnejšími zbraňami // viedli vojny v mene viery a imperiálne – dynastických záujmov // hľadali odpovede na existenčné otázky // produkovali nové vzory filozofického myslenia // angažovali sa v reformátorských hnutiach a trpeli pri ich potláčaní// boli strojcami prevratných objavov a omračujúceho vedecko-technického pokroku // osvojovali si rozdielne svetonázory // navrhovali rôzne sociálne a politické usporiadania spoločnosti // opäť sa zabíjali pri ich presadzovaní do reality (prevraty, revolúcie, občianske vojny) // vyskúšali viacero foriem spoločenských zriadení s uplatnením rozmanitých zákonov a ekonomických zásad // opakovane sa snažili o nastolenie všeobecného poriadku vymedzujúceho aktivity všetkých.

Ale jedna zo spoločných – skupinových vlastností HS sa presadzuje v ovplyvňovaní celospoločenského diania a súboru hospodárskych pravidiel najefektívnejšie.

 IX

SÚKROMNÉ VLASTNÍCTVO A KAPITALIZMUS

„Kresťania, mohamedáni a židia sa vo viere istotne líšia.“ Podľa chamtivosti sú však na nerozoznanie: „Striebra ešte nikto nemal toľko, aby už žiadne ďalšie nepotreboval.“

 

Univerzálnou vlastnosťou je bezbrehá chamtivosť Homo sapiens (HS)túžba po súkromnom vlastníctve (súčasť emočných spektier pudu vyživovacieho a pudu sebazáchovy). Ľudia sa opäť stali – ako v dávnoveku – zberači a lovci. Tentoraz peňazí. Životné uspokojenie väčšiny ľudí je spojené s vlastníctvom čím väčšieho bohatstva – majetku a peňazí.

Približne sedemdesiat rokov trvala súťaž socializmu s kapitalizmom. Kapitalistický systém realizuje odlúčenie väčšiny HS od výrobných prostriedkov, ale podporuje túžbu všetkých HS po súkromnom vlastníctve. Socialistické znárodnenie tiež znamenalo odlúčenie HS od výrobných prostriedkov formou „všetci vlastnia všetko“; navyše ešte umŕtvilo „živočíšny“ duch slobodného súkromného podnikania. Strata súkromného vlastníctva blokovala ním sýtenú, pažravú túžbu po ziskoch z podnikateľských aktivít. Spoločenstvo HS sa preorientovalo zo socialistického (ne)majetkového rovnostárstva na systém majetkovej nerovnosti v trhovej demokracii kapitalizmu. Prírodný výber na základe prirodzených ľudských vlastností rozhodol v prospech kapitalizmu. Výsledok – kapitalistické spoločenské zriadenie, ktoré v svojej podstate je „stroj na získavanie peňazí“, reprezentuje zhmotneniepudových tendencií HS. Manifestuje sa jasná projekcia príčinnej následnosti: pud → potreba, túžba, záujem → spoločenský systém → ekonomika → politika.

 

IX.1 Odkiaľ sa vzali účastníci kapitalistického systému?

„Hrdinovia odložili zbrane a dali sa na obchodovanie, aby zbohatli“

 

Už prvotné, násilné privlastňovanie na úsvite dejín manifestovalo prirodzenú túžbu HS po súkromnom majetku (najmä pud vyživovací a pud sebazáchovy). Zrušenie feudálneho poddanstva, voľný pohyb pracovnej sily a privatizácia spoločných pastvín (vyhnanie poľnohospodárov z vidieka) pripravilo situáciu pre nasmerovanie ľudí do tovární. Chamtivosť zavetrila, že použitie strojov vo väčších, jednotných systémoch, prekonáva možnosti samostatne hospodáriacich pracovníkov (remeselníci, roľníci). Výnosy z racionalizácie továrenskej produkcie a obchodovania za podmienok, že všetko, vrátane peňazí je tovar, boli zjavne vyššie ako príjmy z pôdy a z nehnuteľností. Ich vlastníci nedokázali / nechceli prichádzajúcim zmenám účinne odporovať. Konkurencia efektívnejšej výroby ničila drobných remeselníkov. Roľníci boli priamym, alebo štátom sprostredkovaným násilím (zákony) pripravení o pôdu („prvotné hromadenie“ – previous accumulation). Na jednej strane vznikla kapitálotvorná vrstva podnikateľov – vlastníkov výrobných prostriedkov, finančníkov, obchodníkov a pôdohospodárskych veľkovýrobcov; na strane druhej masa  námezdných pracovníkov – predajcov vlastnej pracovnej sily.

 

IX.2 Základné mechanizmy

„Zištná výmena dobrých služieb“ a transformácia „súkromných nerestí“ na „obecné blaho“

Kapitalizmus na báze trhového hospodárstva garantuje zákonnú ochranu súkromného vlastníctva a umožňuje jeho neobmedzený rast (saturácia chamtivosti) prostredníctvom zisku (zlaté teľa modernej doby). Produkčný zisk je dosahovaný maximálnou intenzifikáciou práce a efektívnosťou pracovného procesu (inovácie). Väčšina HS je nútená živiť sa prácou, čo zabezpečuje globálny dosah kapitalizmu. HS sa v ekonomických analýzach považuje za modelového homo oeconomicus; je to jedinec, racionálne sa usilujúci o naplnenie vlastného sebeckého cieľa, ktorým je jeho maximálny úžitok.

Kapitalistický systém deklaratívne praktizuje (toleruje) „najdôstojnejší politický systém“ – demokraciu (nič lepšie nateraz HS nemá): vládu zákona, parlamentarizmus, individuálnu slobodu, ľudské práva a politický liberalizmus. Kapitál však výlučne závisí na ekonomickom liberalizme: voľný trh (čím väčší – globálny), neregulovaný pohyb kapitálu v rámci priaznivého ekonomického prostredia (ochrana súkromného vlastníctva) a voľný pohyb pracovnej sily. Tieto podmienky však nemusia byť nutne späté s politickým liberalizmom. Navyše, liberálna demokracia sa pokrytecky uplatňuje iba vtedy a tam, kde to je výhodné pre mocných z klubu kapitalistických štátov. Tieto podmienky a pravidlá hry sú zabezpečované z bohatstva prameniacou mocou, ktorá ovláda všetky mechanizmy riadenia spoločnosti: zákonodarnú moc, exekutívu, právo a súdnictvo, silové štruktúry, vzdelanie a vedu, informácie.

 

IX.3 Nástroje skúmania

„Vy přece nevíte, co bude zítra!“

 

Posudzovanie ekonómie, ekonomiky sa javí ako vhodný prístup na analýzu vplyvu pudov HS na chod spoločnosti. Práve v ekonomike sa výrazne uplatňujú pudové tendencie správania sa: túžba po moci (pud združovací), túžba po majetku (pud sebazáchovy, pud zachovania rodu) a v neposlednom rade tiež pud sexuálny.

Hodnotiac podľa rigorózneho ponímania vedy a požadovaných atribútov vedeckých teórií, ekonómia je na empírii založená spoločenská náuka. Skúma ľudské vzťahy (vrátane etiky a morálky?), ktoré sa týkajú obchodovateľných statkov (ekonomika). Pracuje s jedným elementom v dvoch dimenziách: a) s jedincom – indivíduom (nekvantifikovateľné behaviorálne vlastnosti HS); b) so spoločenstvom HS: ide o komplexný adaptívny systém reprezentovaný vzťahovou sieťou medzi zúčastnenými agentmi, s nelineárnou a nedeterministickou dynamikou ich interakcií, ovplyvňovanou spätnými väzbami.

Ekonómia informuje o inštrumentáriu ekonomických nástrojov, ktoré má HS k dispozícii, a o dopadoch ich použitia na spoločenstvo (sociologická kazuistika). Usiluje sa predrať cez úroveň empírie k všeobecne platným „pravdám“ pomocou údajov získavaných fundamentálnou analýzou ekonomických subjektov a / alebo štúdiom časových radov (skúmanie histórie). V snahe o vedecký prístup sú dáta (agregované, neúplné, často nepresné) spracúvané (nejednotná metodológia) s použitím matematiky („používanie matematiky nie je zárukou dobrej ekonómie“) a štatistiky (presná analýza nepresných dát). Závery sú formulované s použitím vzorčekov (s obmedzujúcimi a zjednodušujúcimi podmienkami) a / alebo zapracované do počítačových modelov (zanedbávajúcich „ľudskosť). Z výsledkov sú konštruované pomerové veličiny, koeficienty, syntetické indexy (jednodimenzionálny parameter, ktorý má vystihovať multidimenzionálnu realitu – napríklad „globálnu konkurencieschopnosť“), diagramy (niekedy aj „servítkové“) a distribučné tabuľky (často „optimalizované“). Tieto dáta sa používajú na analýzu trendov a odhady (veštenie) budúcich ekonomických udalostí. Podľa nich sa menia očakávania a správanie sa účastníkov trhu – elektronického stáda HS. Vysoko sofistikované ekonomické teórie sú odmeňované; „Nobelove“ ceny udeľuje a vypláca Sveriges Riksbank. Stalo sa, že ich nositeľov, ktorí obchodovali na burze podľa vlastných – cenou poctených výpočtov, zachraňoval pred bankrotom finančný mág, ktorý priznáva, že sa rozhoduje hlavne na základe skúseností a intuície (vraj niekedy tiež podľa bolesti v krížoch).

Najmenej zavádzajúce sú preto pravdepodobnostné predpoklady odvodené z prirodzených „ekonomických“ túžob HS, ktoré súvisia s jeho pudovými vlastnosťami (vitálne potreby – vlastné záujmy). Publikácia „Manifest za ekonomickú racionalitu“ je signálom o nie priam optimálnej situácii v oblasti ekonomickej náuky.

 

IX.4 Peniaze

Let me issue and control a nation’s money supply and I care not who makes its laws.”

 

K  interpretácii ekonomických procesov v kapitalizme je potrebné komentovať paradigmu peňazí. Peniaze (teoreticky čokoľvek, čo je cenené a vzácne), sú medzičlánkom, ktorý zmenil bartrovú výmenu (vec – vec) na obchodný systém (vec – peniaze – vec). Stali sa ekvivalentom (cena) akejkoľvek trhovej entity – je to najvšeobecnejšia forma vlastníctva. Dajú sa transformovať na moc (jej dôležité výsady sú prístup, čas, informácie a nastoľovanie diskusnej témy). Zásadné je, že získavanie peňazí sa do značnej miery odpútalo od výroby hmotných statkov a poskytovania služieb („neproduktívne“ investovanie – špekulácie na finančných trhoch). Vo svojej podstate sú peniaze sociálnou fikciou, ktorá zjednocuje všetkých účastníkov trhu a je prejavom ich zhmotnenej dôvery (peniaze každý prijme a bude za ne poskytnuté zodpovedajúce plnenie – teraz i v budúcnosti). Zohrávajú úlohu skladovateľnej energie, ktorá cestuje v priestore (geografická globalizácia) i v čase (dlh presúva energiu z budúcnosti do súčasnosti, sporenie z minulosti do súčasnosti).

Niektoré ďalšie charakteristiky peňazí:

Univerzálny prostriedok zmeny, zúčtovacia jednotka, uschovávateľ hodnôt. Papierové bankovky sú dlhové úpisy štátu – prísľub plnenia za vykonanú službu; to znamená, že platíme dlhmi. Sú bez krytia hodnotou (Au / Ag štandardy boli zrušené). Mince sú neplnohodnotné; plnohodnotné (kurentné s reálnou fyzickou hodnotou) sa nepoužívajú. Depozitné peniaze (existujúce iba v účtovných knihách). Elektronické peniaze (virtuálne jestvujúce na pamäťových médiách)

 

IX.5 Aktivity účastníkov trhu a funkčné vzťahy

„Za beh trhovej ekonomiky vďačíme chamtivosti“.

Poznámka: Ekonomická gramotnosť je k chápaniu situácie spoločenstva nevyhnutná.

 

Základnou mantrou kapitalizmu je ekonomický rast (HDP). V informáciách pre občanov sa v tejto súvislosti spomínajú zamestnanosť, stabilita meny, rastúca spotreba a lepší život. Najdôležitejší parameter súvisiaci s rastom je implicitná (neartikulovaná) skutočnosť, že rast HDP znamená pre Kapitál zvyšovanie ziskov. Jednoduchá schéma zúčastnených elementov a ich vzťahov v trhovej ekonomike je na obr. 1.

Kapitalista – vlastník výrobných prostriedkov (priemyselný Kapitál, produkuje hmotné statky); kupuje si prácu a je konzumný element. Jeho súkmeňovci pôsobia v oblasti finančného, poľnohospodárskeho, a rezidenčného Kapitálu. Čo sa týka pôvodu majetku – niečo mohlo byť naakumulované vlastným pričinením (metódy a prostriedky?), niečo bolo

manifest2

Obr. 1. PRAC – námezdný pracovník; 1 – svalová sila, um; KAPIT – vlastník výrobných prostriedkov; a – idea, um, vstupná investícia; PRÁCA – výrobný proces, tvorba; PRODUKT – výrobok, služba; MZDA – finančná odmena za vykonanú prácu; ZISK – „výnos“ kapitálu; b – reinvestícia; c –investícia na finančnom trhu; cena – trhová hodnota produktu (rastie, ak spotreba > produkt); SPOTREBA – konečný konzum; 2 – saturácia chamtivosti PRAC; d – saturácia chamtivosti KAPIT; FIN. TRH – finančný trh (peňažný, devízový, poistný a trh drahých kovov).

 

zdedené (patrimoniálny kapitalista porodený v správny čas, na príhodnom mieste a zo „správnej maternice“), no a genéza toho ostatného tonie v hmlách. Pri týchto úvahách sa väčšinou správne asociujú predstavy morálneho bahna a mafiánskeho konania. Na menách, pohlaví, ani etniku nezáleží – všetkým (čo tu boli, sú a budú) sa ich bohatstvo máli (skupinová pudová vlastnosť HS). Existuje medzi nimi stály a neúprosný vnútro druhový konkurenčný boj. Snaha o posudzovanie aktivít v konkurenčnom prostredí kapitalistickej trhovej ekonomiky (v podstate boj o prežitie) z hľadiska etiky, je preto neadekvátna. Odmenou zmieneného kapitalistu je zisk z produkcie. Aby mohol vyrábať, niekto musí spotrebúvať, konzumovať – aj na úver (kupovať aj to, čo nepotrebuje, za peniaze, ktoré nemá). To je pole pôsobnosti pre masírovanie mozgov často zavádzajúcou reklamou, pre pôžičkový veľkobiznis (raj pre exekútorov) a pre „kazítka“ vo výrobkoch.Pracovník – musí pracovať, aby mohol žiť. V širších súvislostiach je tiež žiaduca jeho konzumácia (aby bežala výroba, a teda, aby kapitalista bohatol). Predáva svalovú silu a / alebo um; jeho odmenou je mzda (dôchodok z práce). Je pravdepodobné, že sa správa ako modelový homo oeconomicus (uplatňovanie vlastného záujmu).Konzum za peniaze slúžiaci ako prostriedok saturácie pudových túžob, má významný vplyv na myslenie a správanie HS. Tandem: pudová chamtivosť – peniaze – spotreba (obr. 1) je zásadná hnacia sila, motor pohybov v ekonomike. Schéma informuje, že je poskytnutá vstupná investícia (obr. 1, a). Výška alokovaných finančných prostriedkov zohľadňuje pravdepodobnosť návratnosti investičných výdajov (stroje, budovy, infraštruktúra), ziskovosť, a tiež ďalšie faktory – vrátane egoistických záujmov ostatných hráčov na trhu..

Dôležité informácie, ktoré ovplyvňujú úspešnosť realizácie projektu:

  • ceny                lacné vstupy: práca, suroviny, energie, služby
  • dane                nízke – z majetku, príjmov, dedičstva, spotrebné a miestne, veľké úľavy z odvodov
  • dopyt               čím vyšší, ideálne monopolné postavenie
  • dotácie             čím vyššie – štátna podpora, investičné stimuly (súťaž vlád o zahraničné investície)
  • doprava           vybudovaná sieť, malá vzdialenosť, dobrá dostupnosť
  • finančný syst.  rozvinutý – ponúkajúci všetky možnosti a služby, minimálne štátne zásahy
  • história             vývojové trendy, situácie v minulosti
  • inflácia              nízka (vysoká inflácia je eutanázia rentierov žijúcich z úrokov)
  • infraštruktúra    rozvinutá (doprava, služby, informačné toky)
  • konkurencia     čím menšia (najlepšie úplný monopol)
  • ľudské zdroje   v dostatočnom počte, kvalifikované, mobilné, ovládateľné, monopol na trhu práce
  • mena               výhodná v relácii k podnikateľskému plánu, stabilná
  • možnosti          obchodu: predaj / nákup, export / import
  • mzdy                nízke (vrátane minimálnej mzdy), sociálne náklady prenášané na jednotlivcov
  • očakávania      sentiment trhu: ekonomická extenzia / recesia, mimoriadne situácie
  • odbory             žiadne, neaktívne a / alebo manipulovateľné (zákony, korupcia)
  • prostredie        dodržiavanie právnych noriem, vymožiteľnosť práva, nízka miera korupcie
  • politika             demokracia, ochrana vlastníctva, stabilita, medzinárodné akceptovanie, dosah na rozhodovanie a tvorbu zákonov
  • trh                    globálny, zjednotené predpisy, štandardizácia (zníženie transakčných nákladov)
  • úroky                nízky nákladový úrok (úver z banky), vysoký výnosový úrok (vklad v banke)
  • zamestnanosť  pokrytie pracovných pozícií, čiastočná nezamestnanosť – blokuje mzdové nároky
  • zdroje               všetky potrebné vstupy – najlepšie z lokálnych prameňov a za výhodné ceny

Správanie investorov je v každom segmente trhu rovnaké: snažia sa zabezpečiť si investíciu (ideálne sú oblasti, v ktorých sú výkony hradené z povinne platených odvodov) a  maximalizovať zisk. Spôsobov a trikov ako to docieliť je veľa – niektoré vzbudzujú záujem daňových úradov, Colného úradu a kriminálnej polície. Pri konštantnom objeme daného trhového segmentu konkurenčný úspech jedného znamená existenčné ohrozenie ostatných; menej úspešní kapitalisti zbankrotujú, alebo sú pohltení. Neúprosný konkurenčný boj, poháňaný chamtivosťou jeho aktérov (decentná formulácia v odborných publikáciách: „procesy, ktoré formujú dynamiku akumulácie kapitálu a rozdelenie bohatstva“), je príčinou vzniku obrovskej nerovnosti vo vzťahu k vlastníctvu kapitálu. Toto často pertraktované „roztváranie nožníc“ kvantifikuje Giniho koeficient (100% = celý kapitál štátu vlastní 1 jedinec; 0% = všetci jedinci majú rovnaké vlastníctvo); svojim spôsobom tento syntetický koeficient charakterizuje mieru pažravosti HS v prostredí kapitalizmu.

Dôležitou časťou výrobných nákladov kapitalistu je mzda – zložka ceny práce (snahy Kapitálu o oslabenie kolektívneho vyjednávania, podliezanie výšky miezd ako nástroj konkurencieschopnosti, presun výroby za lacnejšou pracovnou silou). Spotreba (konzumný dopyt) pracovníkov za mzdu saturuje ich pudové potreby – chamtivosť (obr. 1, 2) , ktorá je súčasťou motora pohybov ekonomiky (ak sa nejedná prevažne o spotrebu krytú dovozom). Agregát (súhrnná veličina) dopytu domácností má závažný význam pre celú sieť vzťahových relácií (príčiny sú dôsledkami a dôsledky sú príčinami) pôsobiacich v ekonomike. Príklad (agregované položky):

vyššia mzda znamená väčší konzumný dopyt, čo vyvolá zvýšenie (s časovým oneskorením) výroby a zisku z výroby, ktorá prináša väčšiu zamestnanosť a tá zvyšuje mzdu

Skrátený zápis dejovej následnosti:

1) 1 ­↑ mzda → 2­ ↑ dopyt (pracovník ako konzumný element) → 3­ ↑ (výroba + zisk) → 4­ ↑ zamestnanosť → 5­ ↑ mzda (slučka).

Sekvencia ekonomicky žiaducich efektov („každý prosperuje“) nemôže fungovať ako perpetuum mobile – uvedené parametre by museli stále rásť, zdroje sú však obmedzené.

 

IX.6 Efekty generované chamtivosťou investora

„Vzácné věci ponoukají člověka páchat zločiny“

 

IX.6.1 Mzda – úsporné zákroky

IX.6.1.1 Nízka mzda

Najčastejšie už pri nástupe, pretože dolná hranica miezd je „neelastická“.

1) 1 nízka mzda → 2­ ↑ nezamestnanosť (nezáujem o zle platenú prácu) → 3  dopyt (pracovník ako konzumný element) → 4 ↓ výroba → 5 ↓ zisk (nežiaduci efekt – postihuje produkčný kapitál).

Samozrejme, k dispozícii je veľa ďalších možností úspory (presun za lacnou pracovnou silou, klamanie spotrebiteľa – znížená kvalita / kvantita produktu pri rovnakej cene, atď.).

IX.6.1.2 Mzda / Zisk

Zmena delenia výnosu z produkcie v prospech zisku. Dlhodobé prisvojovanie si neprimeranej časti výnosu (tunelovanie) spôsobuje veľkú nerovnosť:

1) 1↓ mzda → 2 ↓ dopyt (riešenie pre Kapitál – odbyt v zahraničí?) – ďalej ako 1), 4 v časti IX.6.1.1. Dôsledkom je „roztváranie nožníc“ (bohatí – chudobní), negatívne emócie (závisť, nenávisť), sociálne napätie, revolty.

 

IX.6.2 Zvýšenie ceny

1) 1­ ↑ cena (najmä monopol, kartelová dohoda) = inflácia → 2 ↓ dopyt (pracovník ako konzumný element), ďalej ako 1) v IX.6.1.2

Poznámka: Efekt inflácie je komplexný: 1) Znížená životná úroveň pracovníka a postihnutie rentierskeho i produkčného kapitálu (zdraženie vstupov – možno iba v určitom segmente trhu). 2) Stimulácia míňania peňazí (investície, konzum), pretože peniaze strácajú hodnotu. 3) Znižuje hodnotu dlhu.

 

IX.6.3 Zníženie reinvestícií

IX.6.3.1 V prospech zisku (obr. 1, b)

IX.6.3.2 V prospech spotreby a / alebo výnosnejších aktivít

Špekulácia na finančnom trhu (obr. 1, c), ktorý neprodukuje hmotné statky („kasíno“).

Poznámka: V dlhšom časovom horizonte to znamená nedostatočnú obnova zariadení, slabé inovácie a morálne zastarávanie výrobkov (pri otvorenom trhu to vedie k zániku výrobcu)

 
IX.7 Konfliktné efekty generované účastníkmi trhu

„Nevieme, kam to smeruje, ale rast sa považuje za dôležitý“

 Akoby „inherentné“ vlastnosti trhu (makroekonomický pohľad) sú sumou reakcií zúčastnených HS (mikroekonomické pozadie), ktoré sú motivované: pudy → potreby → záujmy → ciele hospodárskej politiky. Za žiaduce ciele sú tradične považované: a) ekonomický rast. b) plná zamestnanosť. c) cenová stabilita. d) vyrovnanosť platobnej bilancie (deficit, dlh).

Na základe empirických skúseností prevládol názor, že „samočistiace“ mechanizmy trhu (každý sleduje vlastný záujem, ceny svojim pohybom obnovujú rovnováhu na trhoch), nezabezpečujú dosiahnutie a trvalé udržanie uvedených cieľov. Preto sa uplatňujú regulačné opatrenia štátu a centrálnej banky.

 

IX.7.1 Štát

Nástroje fiškálnej politiky:

– príjmy: dane, clá, dlhopisy, predaj majetku (privatizácia)

– výdaje: mzdová politika, sociálne transfery (prerozdeľovanie štátneho dôchodku)

– výdavky: vládne nákupy, verejné investičné projekty

Poznámka: Problémom sú časové oneskorenia (prijímanie právnych noriem)

 

IX.7.1.1 Tlmenie dopytu

1) 1­ ↑ daň + zmrazená mzda → 2 ↓ investície + dopyt → 3 ↓­ ↑ cena → brzda inflácie. Nebezpečenstvo deflácie z dôvodu 1), 2

Konfliktný efekt:

a) zhoršenie podnikateľského prostredia,

b) negatívny vplyv na ekonomický rast

c) negatívny vplyv na zamestnanosť

IX.7.1.2 Podporovanie dopytu

Podpora procesov a investičnej aktivity všetkých subjektov vytvárajúcich národné bohatstvo: – zníženie daňovej záťaže

– štátne výdavky

– transferové platby – kvalifikačné projekty, vytváranie sociálnych podnikov, obecné služby, dotácie, pôžičky, znižovanie odvodov

– zefektívnenie výberu daní

1) 1 ↓ daň (alebo zrýchlené odpisy) + ­ výdavky + ­ transfery 2­ mzda 3­ dopyt 4­ (investície + zisk) 5­ zamestnanosť 6­ mzda 7­ dopyt (slučka) 8­ cena 9 dopytová inflácia

2) 1­ výdavkov štátu 2­ zamestnanosť 3­ mzda 4­ dopyt 5­ cena 6 dopytová inflácia

3) 1­ výdavkov štátu – vláda je čistý spotrebič, všetko, čo chce minúť získava vyšším zdanením: 2­ daň 3 ↓ mzda 4 ↓ dopyt → 5 ↓ cena 6 deflácia

Konfliktný efekt:

a) v prípade 1) dopytová inflácia

b) v prípade 2) dopytová inflácia

c) deflácia v prípade 3), pokračovanie po 6: 7 ↓ investície 8 ↓ zamestnanosť 9 ↓  mzda 10 ↓ dopyt 11 ↓ cena (slučka)

 

IX.7.2 Centrálna (emisná) banka

Monetárna politika (cielená prevažne na ponuku – objem peňazí a úrokovú mieru). Nástroje: diskontná sadzba (úrok za pôžičku od centrálnej banky pre komerčné banky – KB), operácie na voľnom trhu, nákupy štátneho dlhu, intervencie na devízových trhoch, povinné minimálne rezervy KB.

Poznámka: Problémom je, že život celej spoločnosti vlastne ovplyvňuje niekoľko odborníkov rozhodujúcich v „úplnej diskrétnosti“, od ktorých sa „očakáva“, že budú spolupracovať s demokraticky zvolenou vládou.

 

IX.7.2.1 Expanzívna politika

1) 1 ↓ diskont lacnejšie peniaze pre KB 2 ↓ úrok za uver z KB 3­ investície 4­ zamestnanosť 5­ mzda 6 ↑­ dopyt 7­ cena 8 dopytová inflácia

2) Záporná depozitná sadzba pre komerčné banky 3­ investície a ďalej ako v časti IX.7.1.2, 1)

3) „Kvantitatívne uvoľňovanie“ = tlač produkciou nekrytých peňazí („lacné“ peniaze)

Konfliktný efekt:

a) v prípade 1) – ponuková inflácia, ale možné je aj : 3­ investície → 4­ vklady do KB →  5 ↓ ­objem peňazí na úver ­ 6 ↑ úrok za úver → 7 investície + výroba ­ nezamestnanosť

b) v prípade 2) 3­ investície , ďalej ako v prípade 1).

c) v prípade 3) – hrozba ekonomickej bubliny.
IX.7.2.2 Reštriktívna politika

1) 1­ diskont drahšie peniaze pre KB 2­ úrok za uver z KB investície 4 zamestnanosť 5 ↓ mzda 6 ↓  dopyt 7 ↓↑ ­cena 8 brzda inflácie, nebezpečenstvo deflácie

Konfliktný efekt:

a) zhoršenie podnikateľského prostredia,

b) negatívny vplyv na ekonomický rast

c) negatívny vplyv na zamestnanosť
Konfliktné prvky sú integrálnou súčasťou kapitalistickej ekonomiky a zrejmou súčasťou komplexu príčin jej ekonomických cyklov (striedanie expanzie a recesie výkonu makroekonomickej aktivity).

 
IX.8 Legitimita

Vlastný úžitok maskovať všeobecným „dobrom“

 K tlmeniu nespokojnosti HS s jeho bytostným spoločenským dielom (trhová ekonomika v demokratickom kapitalizme) slúži zdôrazňovanie poskytovaného „dobra“ pre „obyčajných“ ľudí. Používajú sa rôzne argumenty vrátane „vedeckých“ (väčšinou zavádzajúce a nepreukazné tvrdenia). Trik je v tom, že propagované „dobro“ (ktoré musí súvisieť s túžbami HS) je iba vedľajším produktom parametrov, ktoré sú existenčne nevyhnutné práve pre súkromný Kapitál.

Príklady inzerovaného „dobra“:

a) Ekonomický rast

a.1) Pracovník: preňho to znamená iba nádej na získanie zamestnania a na korekciu sociálnych podmienok. Trh však nemá sociálne cítenie a nové technológie často dostatok práce neprinášajú. Povzbudzuje spoločenský optimizmus.

a.2) Kapitál: mantra – „ekonomický rast“ je pre Kapitál esencia jeho existencie a omladzovací elixír. Ak má kapitalista prežiť, musí stále zefektívňovať a zvyšovať výrobu (faktor konkurencie) a niekto musí jeho výrobky kupovať (veľký trh). Optimistická viera v budúcu hospodársku expanziu (býčia nálada trhu) stupňuje ochotu zvyšovať výdavky a poskytovať lacnejší úver, čo iniciuje sekvenciu udalostí uvedených vyššie: časť IX.5, 1). Základnou súčasťou tejto viery je, že zisk bude reinvestovaný do zvýšenia produkcie (obr. 1, b), ktorá prinesie ďalší rast zisku.

Tento ideál „nekonečného rastu“ havaruje na troch úskaliach: na obmedzenom množstve zdrojov, na vnútorných konfliktných mechanizmoch trhu – časti IX.7.1.2, 1) – 3) a IX.7.2.1, 1) – 3) a v neposlednom rade na chamtivosti kapitálu, ktorý „odkláňa“ zisk do „neprodukčnej“ sféry (obr. 1, c) a do neúmerne vysokej osobnej spotreby (plachetnica, sejf).

b) Zamestnanosť

b.1) Pracovník: informácia o zvyšovaní zamestnanosti znamená iba nádej na uplatnenie sa na trhu práce.

b.2) Kapitál: Jeho postoj k zamestnanosti je – musí byť ambivalentný. Zamestnanosť závisí od aktuálnej situácie na trhu. Jej úroveň odráža rovnováhu rôznych trhov práce a tiež tlaky na mzdy a ceny. V každom prípade, zamestnanosť – práca je súčasťou podnikania, ktorého výsledkom má byť zisk. Zjednodušene: záujem kapitálu zamestnávať vzniká iba vtedy, ak príjem z každej ďalšej vyrobenej jednotky tovaru alebo služby bude vyšší ako celkové náklady (vrátane mzdy) na ich produkciu (miera ziskovosti). Ťažkosti s nezamestnanosťou – nezamestnaní, nezamestnateľní (jednoducho sa im nechce) a ekonomicky nepotrební – ich chudobu a sociálne vylúčene rieši fiškálna / sociálna politika štátu (Problém 1: kto zamestná 65 ročného občana? Problém 2: hrozba cynickej politiky štátu – sociálne dávky sú nižšie ako dôchodky). Nezamestnanosť môže spôsobovať úbytok rastu produkcie a tým znižovanie ziskov. Okrem toho dochádza k poklesu agregátu mzda a následne agregátu spotreby – pracovník ako konzumný element (obr. 1) a tiež sekvencie udalostí v časti IX.7.1.1,1) a IX.7.1.2, 3). Klesajú bankové vklady – menší objem peňazí v bankách zdražuje úvery pre podnikateľov. Na druhej strane, pri „vhodnej“ miere nezamestnanosti, môže jej tlmivý vplyv na mzdové nároky prevýšiť negatívne efekty.

X

RIEŠENIE – FINANČNÉ IMPÉRIUM?

Dívej se na zem, chceš-li vědět, kde sedají ptáci

Ako príklad scenáru pre spoločenské „dobro“ môže slúžiť projekt Európskej únie (EÚ). Presnejšie, príbeh transformácie systému v regióne strednej a východnej Európy s úvahou „cui bono“ v rámci ktorej sa akceptuje, že cieľom súkromného kapitálu je maximalizácia bohatstva a moci a tým aj zvýšenie schopnosti prežiť v konkurenčnom prostredí. Túto métu približuje možnosť manévrovania s kapitálom v regióne, ktorý má veľký produkčný a  trhový potenciál (zvýšenie na 500 miliónov Homo sapiens – HS) a priaznivú klímu pre súkromné podnikanie. Postupy a nástroje používané na dosiahnutie cieľa, nie všetky a nie v poradí dôležitosti, sú popísané nižšie.

Poznámka: V komentároch sú v zátvorke kurzívou uvedené niektoré argumenty a ciele formulované predstaviteľmi EÚ.

 

X.1 Prípravné aktivity na založenie EU a budovanie eurozóny (EZ)

X.1.1 Vznik v prostredí previazanosti kapitálu s politickou sférou

Komentár:

(„Posilnenie hospodárskeho rastu“)
Politická únia. Je to politické rozhodnutie regionálnej elity („supertrieda“), v rukách ktorej je sústredená medzinárodná moc. Na otázku kto tvorí ten „Brusel“, kto v ňom rozhoduje, je odpoveďou konštatovanie:„Politika reprezentuje odbory kapitálu“ a jej úlohou je „šíriť evanjelium svojich donorov“. Vznik idey zjednotenia spolu s požiadavkou na spoločnú menu (mena existujúca bez spoločného štátu, ktorá zlikvidovala silnú nemeckú marku) sa datujú do obdobia zjednotenia Nemecka.

Motivácia regionálneho Kapitálu – pud združovací ako prostriedok na zvýšenie pravdepodobnosti prežitia v globálnom konkurenčnom prostredí (pud sebazáchovy, skupinové záujmy) – „dôstojne obstáť v súčasnom svete““.

 

X.1.2 Psychologická príprava na prijatie centrálnej autority:a) identifikácia nebezpečenstva. b) vyvolanie pocitu ohrozenia. c) zdôrazňovanie idey o spolupatričnosti a presvedčovacia kampaň

Komentár:

(„Finančná kríza“, „Odolnosť voči budúcim krízam“, „Schopnosť čeliť globálnym výzvam“, „Dosiahnutie konsenzu pre zmeny“, „Demokratická legitimita“, „Demokratický dialóg“).
Pracovníkovi je vcelku jedno, či jeho rodná vieska patrí do väčšieho, alebo menšieho správneho územia, kde predáva svoju prácu; samozrejme, pokiaľ sú na prijateľnej úrovni saturované jeho pudy a z nich vyplývajúce túžby. Aj keď štáty EÚ sú prevažne „kresťanským združením“, „prevelenie“ do nadnárodného organizačného útvaru, „sugerovanie“ európskosti a „amputácia“ národného cítenia vedú k zneisteniu identity HS. Každý HS žije s pocitom pudovej túžby mať pocit byť „přímo odněkud“ – stotožňovať sa s predkami, jazykom, dejinami a hodnotami. Pri strate týchto psychických opôr sa prejavujú nacionálne separatistické tendencie (pocity inakosti, nespravodlivosti a nedôvery, do popredia vystupujú historické antagonizmy). Môže sa stupňovať rasizmus a syndróm „babylonskej veže“ (pôsobenie subcivilizačných rozdielov – jazyková bariéra, odlišné zvyky). S vysokou pravdepodobnosťou budú pretrvávať protichodné štátne záujmy a súperenie o hegemóniu. Za uvedenej situácie je reálne, že pudové vlastností sa prejavia zvýšenou tendenciou chrániť vlastný životný priestor (hranice, ploty, odpor proti imigrantom). Vo vzťahu k národným vládam okrem sľubov a strašenia patria k „presvedčovacím“ metódam ekonomický nátlak, ekonomická diverzia, skorumpovanie „prispôsobivých“ a odstránenie „neprispôsobivých“.

Motivácia regionálneho Kapitálu – zvýšenie pravdepodobnosti prežitia v globálnom konkurenčnom prostredí (pud sebazáchovy).

X.2 Mechanizmy budovania

Komentár:

Tvorivá licencia dovoľuje označiť zmienenú „transformačnú skúsenosť“ v postkomunistických štátoch strednej a východnej Európy za „pažravú hostinu požieračov mršín“. Všetko sa dialo bez adekvátneho legislatívneho zabezpečenia. Došlo k „prvotnej“ akumulácii z už vybudovaných zdrojov a k privatizačnému vzniku „kapitálotvornej“ elity, ktorej často jediným cieľom bolo vytunelovať a / alebo draho predať lacno nadobudnuté majetky (konkurzné mafie, nesplatené úvery) zahraničným záujemcom; zvyšok života potom tráviť na podnikových rautoch, alebo ponevieraním sa medzi „celebritami“.

 

X.2.1 Využiť deficitné hospodárenie na výhodnú privatizáciu: bankový systém, výrobné prostriedky, surovinové zdroje, infraštruktúru a služby.

Komentár:

Bankový systém bolo treba najskôr „refinancovať“ (kto to overil a skontroloval?) z peňazí daňových poplatníkov (na aké účty išli peniaze?). Až potom boli zahraniční privatizéri ochotní sa ho láskavo ujať. Významné je tiež ovládnutie informačných médií a dosah na ratingové agentúry (cielená selekcia informácií, manipulácia faktov, ovplyvňovanie psychológie HS). Stav dosiahnutý korupčnou privatizáciou štátneho majetku (vybudovaného z úspor, ktoré si ľudia uložili formou daní) sa následne zabetónuje zákonodarstvom „právneho“ štátu.

Motivácia regionálneho Kapitálu – chamtivosť.

 

X.2.2 Podporovať podmienky umožňujúce ovplyvňovanie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci.

Komentár:

Financovanie volieb politických strán a vládnych kandidátov, ovplyvňovanie kreovania silových rezortov a centrálnych riadiacich inštitúcií (lobing, korupcia). Emisári kapitálu sú dosadzovaní do najvyšších funkcií vo vládnom aparáte (prijímanie prospešných a blokovanie nežiaducich zákonov a rozhodnutí).

Motivácia regionálneho Kapitálu – nástroje na optimalizáciu podmienok pre tvorbu a zabezpečenie ziskov (chamtivosť, pud sebazáchovy).

X.2.3 Minimalizovať zásahy vlád vo vzťahu ku všetkým finančným inštitúciám

Komentár:

Týka sa to: centrálna banka, komerčné banky, poisťovne, burza, investičné fondy. Deregulácia je verejnosti zdôvodňovaná ekonomickými teóriami a fixuje sa právnymi normami.

Motivácia regionálneho Kapitálu – ochrana proti nepriaznivej / nebezpečnej fiškálnej politike štátu (pud sebazáchovy).

 

X.2.4. Ustanoviť spoločnú menu

Komentár:

(„Spoločná mena – väčšia stabilita“)

Menová únia. Menovú reformu začať s kurzom výhodným pre redistribúciu národného bohatstva do rúk budúcich privatizérov. Ďalšie konvergenčné kritériá v EZ – cenová stabilita, úrokové sadzby, dlhová brzda na verejný deficit (3% HDP) a verejný dlh (50% HDP) a stabilita kurzu meny. Odstránenie rizika kurzových strát. Verejnosti sa zdôrazňuje spoľahlivosť meny, zlacnenie cestovania bez nutnosti meniť peniaze.

Motivácia regionálneho Kapitálu – chamtivosť a opatrenia, ktoré majú zamedziť vznik ekonomických turbulencií, ktoré by ohrozovali kapitálové zisky (pud sebazáchovy).

 

X.2.5 Umožniť voľný pohyb: 1. kapitál, 2. pracovná sila (voľný trh práce a služieb), 3. produkty a výrobky

Komentár:

(„Cezhraničný obchod a investície“, Obchodné príležitosti“, „Zlepšenie zamestnanosti – sociálna spravodlivosť“).

Jednotný trh. Mobilita kapitálu dovoľuje rýchle špekulatívne transfery (Single Euro Payments Area – SEPA, Banky pre medzinárodné vyrovnanie platieb BIS), ktoré eliminujú nezávislosť národnej menovej a hospodárskej politiky. Zisky z „lacnejších“ oblastí sa môžu jednoducho odčerpať do materských bánk v bohatých krajinách (sanácia veľkých bánk na úkor malých). Rovnako „kľúčové“ finančné domy sa môžu zbavovať „toxických“ aktív ich presunom do dcérskych bánk. Štát stráca nástroje na: a) brzdenie inflácie, b) boj s recesiou, c) optimalizáciu zamestnanosti, d) udržiavanie kurzu meny, e) zabezpečovanie vyrovnanej platobnej bilancie a f) na zaisťovanie ekonomického rastu.

– Mobilita pracovných síl a služieb je nutná pre operatívne presuny výroby a pre nákup špičkových odborníkov z menej rozvinutých oblastí. Pracovník ponúka svoju prácu v rámci väčšieho regiónu.

– Zrušenie ciel a kvót na produkty a výrobky, odstránenie netarifných prekážok. Znamená to zníženie štátnych príjmov a stratu obrany štátu voči agresívnemu (často dotovanému – dumping) exportu z ekonomicky silnejších krajín. Možný pokles cien je zaplatený likvidáciou menej efektívnej domácej výroby, znížením HDP a rastom nezamestnanosti. Dochádza k vykupovaniu strategických komodít z ekonomicky najslabších krajín.

– Za účelom odstránenia „neviditeľných“ prekážok obchodu (normy, kvóty) a zníženia transakčných nákladov sa presadzuje štandardizácia výrobkov a produktov.

Motivácia regionálneho Kapitálu – uvedené ciele sú existenčne nevyhnutné pre tvorbu ziskov z produkčného kapitálu (chamtivosť, pud sebazáchovy) – „väčšia miera konvergencie v EZ“, „chrániť svoje trhy“

 

X.2.6 Rozvinúť systém úverov

Komentár:

(„Stieranie rozdielov ekonomickej výkonnosti“).

Čím viac si krajina požičia (emisia dlhopisov = predaj štátneho dlhu bankám a finančným skupinám), tým viac stráca možnosti o sebe rozhodovať. Podhubie problémov:

a) komerčné banky (KB) sú privátne inštitúcie.

b) KB narábajú s cudzími zdrojmi – sú teda zadlžené. Riziko ich podnikania s vypožičanými peniazmi ide na účet vkladateľov – veriteľov banky. Obchodujú s ich peniazmi a požičiavajú ich vo forme úverov (úroková úžera). Časť prostriedkov na úvery si KB sama „vytvára zo vzduchu“ (depozitné peniaze) a ďalšiu časť reprezentujú výpožičky od iných bánk (úverová previazanosť bánk).

c) KB pracujú v režime čiastkových (povinných) rezerv – v sejfoch majú omnoho menej peňazí ako je suma vkladov – takmer všetko je požičané, aby sa maximalizovali (multiplikačný koeficient) výnosové úroky banky (na horibilné zisky akcionárov a gigantické odmeny manažmentu). Keby všetci veritelia odrazu požiadali o vrátenie vkladov (beh na banku), uspokojení by boli iba niektorí z nich. Banka by skrachovala – majitelia by prišli o zisky, manažment o prácu a väčšina veriteľov by utrpela stratu. Základom existencie KB je teda dôvera jej veriteľov. V konečnom dôsledku je drobný veriteľ vlastne rukojemníkom banky. Bankrotu bánk sa bojí aj štát – ak je KB veľká, o úspory by prišlo značné množstvo vkladateľov. Vzniknuté nepokoje a sprievodné hospodárske problémy by mohli povaliť vládnucu politickú garnitúru. Napriek tomu, k týmto situáciám dochádza.

Príklad 1: Štát – dlžník má nízke daňové príjmy a žije si „nad pomery“ – namiesto zisku vytvára deficity a zvyšuje dlh. Nedokáže uhrádzať splátky istiny z úveru, ani úroky. Stráca prístup na finančné trhy (ďalšie pôžičky získa iba za extrémne vysoké nákladové úroky). Malí veritelia sú bezmocní. Veľkí veritelia – hlavne zahraniční, investovali formou úveru pre Štát taktiež prevažne vypožičané peniaze – vklady od ich veriteľov. Aj oni im musia rovnako vyplácať úroky a splátky úveru. Vzhľadom na úverové prepojenie bánk, ktoré všetky fungujú na princípe čiastkových rezerv, môže jedna „intoxikovaná“ banka spustiť domino efekt, vedúci k finančnej a ekonomickej kríze až globálnych rozmerov. Práve preto banky ochotne súhlasia s dohľadom nad bankami, ale nie zo strany štátu! Situácia mocných veriteľov (veľké finančné domy a obchodne – priemyslové korporácie) je však diametrálne odlišná – sú tak veľkí, že nemôžu, ani nesmú padnúť. V súčasnosti sa situácie ohrozujúce ich zisky a existenciu už neriešia apelom akcionárov na vlády, aby vyslali „delové člny“ na zabezpečenie ich súkromných záujmov. Silové riešenia určite nezanikli, ale v rámci EÚ a EZ sú k dispozícii ich onakvejšie formy – ochranné „valy“ (časť X.2.9).

Príklad 2: Štát sa snaží robiť čo môže. Má smolu – v rámci EÚ a EZ jeho ekonomiku valcuje konkurencia (prevažuje konzumný dovoz) – a možno práve s prispením vývozu prebytkov z materských krajín tých inštitúcií, ktoré Štátu úver poskytli. Štát sa tak nechtiac dostáva do pozície čiernej ovce spoločenstva EÚ, ktorá sa iba zadlžuje a dlhy nespláca. Cieľom Kapitálu je stav dynamickej rovnováhy, kedy dlžník pri minimálnej spotrebe (úsporné opatrenia diktované Kapitálom) má produkciu, ktorá kryje splátky úrokov. Nežiaduce je prekročenie miery, kedy sa dlžník zrúti (štátny bankrot), alebo vzbúri (revolta, znárodnenie privátnych majetkov). Preto sa dlhové bremeno s nechuťou veriteľov reštrukturalizuje (zníženie a odklad splátok, predĺženie doby splácania).

Motivácia regionálneho Kapitálu – úverová úžera je jedným z hlavných zdrojov bohatstva a moci (chamtivosť na základe pudu sebazáchovy).

 
X.2.7 Kontrolovať – zabezpečiť jednotnú fiškálnu politiku vlád

Komentár:

(„Prelomiť začarovaný kruh medzi bankami a vládami“, „Dobudovať hospodársku a menovú úniu“, „Užšia koordinácia hospodárskych politík“, „Hlbšia integrácia“, „Posilnenie jednotného postupu“).

Fiškálna únia. Centralizované schvaľovanie rozpočtov: obmedziť zásahy politikov do ekonomiky (preto sankcie za prekročenie povoleného deficitu a štátneho dlhu), ktorí vo väčšine prípadov nemajú ani základné ekonomické znalosti a navyše sú poplatní svojím voličom. Ich rozhodovanie by znižovalo efektívnosť trhových mechanizmov (a teda ziskov Kapitálu). Optimálne: jeden (hlavný) minister financií pre EZ a spoločný rozpočet, obmedzenie fiškálnej autonómie štátov v oblasti stanovovania daní a účtovných pravidiel pod heslom ich „harmonizácie“. Zaviesť: jednotný daňový systém priaznivý pre Kapitál (napríklad zrušenie dane z úrokových výnosov dlhopisov). Maximalizácia zisku pomocou vyhýbania sa daniam a daňových úľav. Konečným cieľom je: v EZ iba jedna centrálna inštitúcia autorizovaná k písaniu daňových zákonov a k výberu daní (obmedzenie daňovej súťaže štátov). Dane všetkých na úroky pre rentierov, ktorí si kúpili štátne dlhy vo forme dlhopisov.

Motivácia regionálneho Kapitálu –  opatrenia, ktoré majú zamedziť vznik ekonomických turbulencií, ktoré by ohrozovali kapitálové zisky (pud sebazáchovy, chamtivosť).

 

X.2.8 Založiť nadnárodnú (privátnu?) centrálnu banku (CB)

Komentár:

(„Regulácia bankových činností“, „Priamy dohľad Európskej centrálnej banky“, „Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií“, „Cenová stabilita“).

Banková únia. Tvorba peňazí prestáva byť pod kontrolou národa. CB má právomoc určovať, v akom objeme nakúpi dlhopisy (za peniaze, ktoré sama emituje – tlač produkciou nekrytých peňazí). Sú to dlhy štátov, ktoré majú súvislosť napríklad s plnením nereálnych predvolebných sľubov. Štáty v EZ strácajú monetárne páky na riadenie svojej ekonomiky (nemôžu menu devalvovať ani revalvovať). Zabezpečenie jednotnej monetárnej politiky a centrálneho dohľadu, vrátane udeľovania / odoberania bankových licencií. Dohľad nad komerčnými bankami (KB), aby sa akcionári a manažment KB správali „zodpovedne“ (tlmenie pažravosti vlastníkov KB – napríklad požiadavkou preverovať bonitu klientov v oblasti úverovej politiky). Kontrola dodržiavania jednotných vnútorných pravidiel systému KB zmenšuje možnosť straty dôvery vkladateľov – veriteľov, na ktorej je založená existencia bánk. CB pomocou tzv. nepriamych nástrojov určuje menovú politiku EZ – najmä diskontnú úrokovú sadzbu a tým aj úrokové sadzby všetkých komerčných bánk v EZ. CB získa okrem nepriamych prostriedkov, aj nástroje na priame – administratívne riadenie všetkých bánk v EZ. Zvýši sa dosah CB na tvorbu peňazí v komerčných bankách a tým na množstvo peňazí v obehu. Otvárajú sa efektívnejšie možnosti manipulácie pri stanovovaní  medzibankových úrokových sadzieb pre rôzne formy úverov (Euribor) a pri fixácii cien derivátov, vzácnych kovov a komodít.

Motivácia regionálneho Kapitálu – centralizácia vo „vnútri“ finančného systému a decentralizácia (nezávislosť) vo vzťahu k štátu ako mechanizmy na zvýšenie spoľahlivosti finančného systému produkovať zisky.

 

X.2.9 Zriadiť spoločné garančné fondy

Komentár:

(„Ochrana peňazí Európanov“, „Jednotné spolu poistenie Eurozóny“).

Európsky finančný stabilizačný mechanizmus EFSM (dočasný euroval) a Európsky mechanizmus pre stabilitu – ESM (trvalý euroval) – duchovné dielo Kapitálu. Inštitúcie slúžiace na záchranu súkromných bánk – rekapitalizáciu strát, ktoré vzniknú z rôznych dôvodov – často na základe chybných, podvodných a chamtivosťou ovplyvnených rozhodnutí ich manažmentu (funkcia audítorských firiem?). Samozrejme, že vo valoch nahromadené financie (okrem tých, čo vytlačí CB) pochádzajú takmer vždy z vreciek občanov – daňových poplatníkov. Vlastníci – akcionári bánk sú na svoj súkromný kapitál veľmi hákliví – nie sú ochotní prísť ani o jeho najmenšiu časť (a to ani platením daní). Teda: zisky sú privátne, ale straty sú socializované (zaplatia ich všetci občania). Je naivné si myslieť, že akcionári bánk prispejú na vykrytie škôd bez toho, aby si straty (napríklad banková daň z finančných transakcií) okamžite spätne nevyinkasovali od vkladateľov – veriteľov formou zvýšenia rôznych poplatkov. K pôžičkám z fondu (valu) sa dlžník dostane pomocou ďalších pôžičiek od bánk. Najskôr platí úroky z úverov, postupne aj úroky z úrokov (dlhová pasca).

Motivácia regionálneho Kapitálu – používanie maskovacích techník (odrať perie z husi tak, aby čím menej syčala), ktoré zamedzia straty ziskov (pud sebazáchovy, strach, chamtivosť).

 
X.2.10 Skonsolidovať a doplniť opatrenia na zabezpečenie: spoločný trh, oblasť voľného obchodu, hospodárska a politická únia, fiškálna únia (rozpočtový parlament), spoločný verejný dlh, colná únia

Komentár:

(„5 predsedov + balík opatrení: banková únia + ochrana vkladov + Rada pre rozpočtovú zodpovednosť; „Národné výbory pre konkurencieschopnosť + Poradná fiškálna rada EU + jednotné zastúpenie EU v medzinárodných finančných inštitúciách“; „Minister financií EZ + finančná a fiškálna únia + posilnenie politickej únie“).

Poznámka: Malý kvíz: na čej výplatnej listine budú uvedení úradníci?

 

Optimalizácia mašinérie a pravidiel správy týkajúcich sa vnútorných a medzinárodných záležitostí EÚ a EZ. Cieľom je hladký priebeh generovania ziskov, upevňovanie regionálnej moci a zvýšenie sily na konkurenčný boj v globálnej dimenzii.

Motivácia regionálneho Kapitálu – pud sebazáchovy, túžba po moci a bohatstve

 

XI

TVRDÉ JADRO REALITY

„V tomto meste žijú len dve rodiny: tí, ktorí majú, a tí, ktorí nemajú“

Základnú funkčnú schému života spoločnosti reprezentujú: spoločenský systém – motor – etický kompas. V našom prostredí spoločenský systém reprezentuje

demokratický liberalizmus. Motorom je bezmedzná pudová chamtivosť. Kompasom sú: ústredná idea (kresťanstvo) a usporiadanie kapitalistickej trhovej spoločnosti (fáza civilizačného vývoja Homo sapiens – HS)

Prirodzené vlastnosti HS vytvárajú základné štruktúry okolo osi súkromný kapitál – pracovná sila – produkt – konzum. Výsledkom je neúprosný boj v konkurenčnom prostredí. Cieľom je bohatstvo (mať viac ako ostatní) a moc za každú cenu, bez ohľadu na pľundrovanie prírody, narúšanie sociálnych vzťahov a porušovanie etických princípov. Kapitál používa ekonomické páky na ovládanie foriem spoločnosti, znásilňovanie myslenia prispôsobovaním „pravdy“ a určovanie konania. Kapitál určuje všetky dôležité rozhodnutia – riadi globálnu situáciu. Neuposlúchnutia globálne trhy tvrdo trescú. Podstatou je „BIG BURGER“ a nie „MAGNA CHARTA“. „Ľudstvo sa premenilo na hordu dravcov“, ktorí sa vzájomne likvidujú práve preto, že všetci chcú to isté – peniaze. V globálnom prostredí „Jeden kapitalista stojí proti druhému, pracovník proti pracovníkovi“. „Žiadny kapitál nemôže odolať konkurencii iného kapitálu, ak nevystupňuje svoju činnosť na najvyššiu mieru“. Finančné skupiny a na ne naviazané politické strany, štátna administratíva a silové zložky majú spoločné skupinové záujmy. Súčasťou podnikania je podvodné konanie a korupcia. Sociálne cítenie je považované za formu slabosti, ktorú trh trestá. Konkurencia súkromného kapitálu smeruje k monopolu – väčší hráči odstraňujú / pohlcujú menších a tým dochádza k extrémnej koncentrácii kapitálu. Raz vytvorený kapitál je chamtivosťou reprodukovaný čoraz rýchlejším tempom. Vlastník kapitálu nadobúda stále dominantnejšie postavenie voči tým, ktorí nevlastnia nič, okrem svojej pracovnej sily. Svet trhového kapitalizmu sa polarizuje na extrémne bohatých a na nemajetných, „ktorí sú ich služobníkmi“ (zánik „strednej vrstvy“). Zo dňa na deň väčšiu časť moci preberajú národne neukotvené činitele – siete finančných skupín s globálnym vplyvom ich súkromných – nekontrolovateľných kapitálových tokov. Táto nadnárodná „supertrieda“ nepotrebuje štátne hranice a riadi sa výlučne vlastnými cieľmi; verejný záujem zohľadňuje iba do miery, aká nenarúša jej egoistické – pudové túžby. To všetko je súčasťou tvrdého jadra reality.

  

XII

EXISTENČNÁ PASCA HOMO SAPIENS: PUDY A KAPITALISTICKÁ EKONOMIKA

 

Každá kultúra – podobne ako život sám – má svoj vznik, rast a rozkvet, úpadok a zánik. Z hľadiska časového priebehu tento proces môže byť pomalý – štruktúra a moc civilizácie po dosiahnutí svojho vrcholu „eroduje“ postupne – alebo relatívne náhly (často násilný). Platí zákonitosť premeny kvantity na kvalitu: ak zmeny v spoločenstve Homo sapiens (HS) a / alebo v jeho prostredí presiahnu istú hranicu, potom v kontexte s existujúcim poznaním a technickým pokrokom nasleduje vývojový zvrat. Hybnou silou je nespokojnosť HS s podmienkami existencie, ktoré práve aktuálny systém ponúka.

Terajší kapitalizmus (súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov v prostredí trhového hospodárstva) pôsobí zväčša v kombinácii s „trhovo konformnou demokraciou“ – „skrotenou pre záujmy oligarchie“, a s liberalizmom. Jeho funkcia je výsledkom prirodzených, pudových vlastností tvorcu tohto systému – HS. V súčasnosti opäť nastupuje nespokojnosť HS s jeho vlastným „produktom“ (peniaze ako najvyššia hodnota, konzumné plytvanie, zlyhanie demokracie, poškodzovanie životného prostredia, sociálna nerovnosť a vzájomné odcudzenie) a kladú sa otázky ohľadom jeho udržateľnosti (bod zlomu?). Situácia sa teda opakuje napriek tomu, že od doby spred mnoho stáročí, došlo v oblasti poznania a technického pokroku ku kolosálnym zmenám. Dá sa povedať, že sa zásadne zmenilo všetko – okrem jediného faktora – samotného HS. Stále je ovládaný pudovými potrebami a túžbami; v tomto ohľade „nový“ človek nateraz nie je k dispozícii (bionickí a genetickí inžinieri možno nesúhlasia).

To, čo sa nechce, je oznamované verejne – encyklikami pápežov počínajúc, cez konštatovania politikov a úvahy fundovaných odborníkov, až po úroveň „agentúrnych“ správ „ulice“.

A) Niektoré odmietavé požiadavky typu „kapitalizmus bez kapitalistov“

nie ekonómii nadvlády peňazí,

nie ekonómii sociálneho vylúčenia

nie spoliehaniu sa na neviditeľnú ruku trhu

nie teórii, že bohatnutie bohatých časom vytvorí blahobyt aj pre chudobných

nie názorom, že ekonomický rast dokáže sám od seba vyprodukovať väčšiu rovnosť

nie ekonómii konzumu, ktorý plodí násilie

nie dichotómii medzi ekonómiou a spoločným sociálnym dobrom

B) Niektoré požiadavky odporujúce prirodzeným vlastnostiam HS

proti riešeniu konfliktov násilím

proti pažravosti bohatých

proti mafiánskym praktikám

proti zhubnému usporiadaniu evolučných potrieb

proti chamtivosti, zlu, hlúposti a klamstvu

proti systému odmeňujúcemu spotrebu a chamtivosť

proti zbabelosti a sebeckej činnosti

proti neznalosti faktov

proti bezobsažným ubezpečeniam

proti medzigeneračnej reprodukcii privilégií

C) Niektoré prejavy nesúhlasu týkajúce sa ekonomiky a politiky

proti korupcii a kupovaniu politikov

proti predraženým štátnym tendrom

proti nadradenosti trhu zákonom

proti súčasnému spôsobu fungovania bankovníctva

proti neprehľadným vlastníckym a organizačným systémom veľkokapitálu

proti nedostatkom v daňovom systéme

proti nespravodlivosti vo finančnom odmeňovaní

proti nespravodlivému rozdeľovaniu ziskov a extrémnej majetkovej nerovnosti

proti zahmlievaniu podstaty ekonomickej krízy

proti nezamestnanosti a strachu zo straty práce a príjmov

proti škrtom sociálnych výdavkov

D) Niektoré túžby HS (formulované v dennej tlači) týkajúce sa požadovaných vlastností spoločenského systému:

1) Predstavy o štáte a politike:

garant stability, delegovanie rozhodovacích právomocí na kompetentných odborníkov, demokratické partnerstvo medzi štátom a jednotlivcom, kontrola, liberalizmus, nadradenie záujmov spoločnosti nad logikou zisku, nezávislosť, ochrana práv, otvorená politika založená na sociálnom dobre, pomoc v núdzi, prerozdeľovanie bohatstva a moci, regulácia, rovnaké práva, rovnosť prístupu, rovnosť v kvalite života, rozloženie bremena sociálneho zabezpečenia, sloboda, slušná politika, sociálna inklúzia, solidarita, spravodlivé súdnictvo, starostlivosť o vzdelanie, starostlivosť o zdravie, odmeňovanie talentovaných, transparentnosť, udržateľný rozvoj, vertikálna sociálna mobilita, vláda demokratickej politiky nad vládou trhov.

2) Názory, aké morálne kvality spoločenstvu HS chýbajú:

cnosti, cudnosť, činorodosť, empatia, hodnoty, kultúra a kultúrnosť, morálka, pokora, prajnosť, pravda (aj o tej ale rozhodujú peniaze), rešpektovanie prirodzených spoločenských noriem, slušnosť, solidarita, spolužitie (je narušené), striedmosť, stud, zodpovednosť.
Na základe týchto poznatkov ostáva už len maličkosť – ako uviesť do života želané ideály o harmónii bytia, pocitoch šťastia a pokoja.

XIII

JEDNOTA BIOLOGICKEJ A SOCIÁLNEJ DIMENZIE ŽIVOTA HOMO SAPIENS

Zapriahnuť čerta do pluhu

Ak by sa inšpirácia na riešenie problémov uvedených v predchádzajúcej časti hľadala v prírode, potom – pri určitom zovšeobecnení – je možné použiť paralelu sociálnej štruktúry ako biologického systému. V obidvoch prípadoch sa jedná o komplexnú, hierarchicky usporiadanú sieť so špeciálnou dynamikou nelineárnych funkčných väzieb jej elementov a s účasťou spätnoväzobných slučiek (časť V.4 – neurónové siete). V  „svete“ biologického i sociologického systému fungujú formálne a neformálne (aktivitou sformované) siete, ktoré sa sebaobnovujú – adaptujú na základe svojej činnosti. Majú „senzory“ na príjem podnetov, ktoré sieť spracuje a po vyhodnotení ich významu informáciu šíri, alebo utlmí. Relevantný a nadprahový podnet naruší aktuálny stav dynamickej rovnováhy siete, čo vedie k jej funkčným a štrukturálnym zmenám. Tieto znamenajú vzrast / zmenu uchovávaných informácií, na základe ktorých dochádza k vzniku emergentných fenoménov.

Význam paradigmy jednoty biologickej (kognitívnej) a sociálnej dimenzie života Homo sapiens (HS) je – ako východisko snáh pochopiť a analyzovať javy súvisiace s jeho existenciou – nezanedbateľný. Tento integrovaný pohľad sa používa aj pri návrhoch možností zásahu do funkcií sociálnej siete. Vykonávateľmi by mali byť mimovládne koalície, alternatívne pracovné skupiny a zoskupenia dobrovoľníkov, ktorí by sa mobilizovali s využitím ultrarýchleho zdieľania informácií. Ich aktivity by sa týkali: kontrolných a regulačných aktivít, boja za biologické a kognitívne práva, obmedzovania moci, dodržiavania pravidiel a princípov, odstránenia nerovnosti, budovania dôvery a pocitu spolupatričnosti, atď. Za prioritné ekonomické ciele sa považujú: zavedenie globálnej progresívnej dane, zmena finančného systému a obmedzenie spotreby (plytvania), ktorá by mala zmenšiť ekologickú „stopu“ šafárenia HS na planéte Gaia. Pri posudzovaní dopadov realizácie zmienených zámerov na každodenný život by sa používal parameter HPI (Happy Planet Index).

Nanešťastie, všetky tieto úvahy nezohľadňujú skutočnosť, že aktérmi sú opäť iba HS s ich prirodzenými vlastnosťami (časti IV – XI). Zanedbávaný je teda zásadný problém, že majorita predpokladaných zmien by mohla byť v  totálnom konflikte s pudovými vlastnosťami, ktoré sú súčasťou existenčnej podstaty HS.

Prírodovedný postoj podporuje úvahy o metódach, ako stanoviť podmienky externého (spoločenského) prostredia tak, aby súčasťou jeho parametrov boli také inherentné mechanizmy, ktoré by automaticky vymedzovali (bez ďalšej kontroly, zákazov a príkazov) správanie HS. Optimálne by bolo, keby tieto mechanizmy dokázali využívať energiu pudového konania – jej presmerovaním k žiaducim cieľom.

XIV

ZÁVER

Riešenie situácie je asi také jednoduché ako úloha jednou rukou zatlieskať (nie „poplácat“!)

Často platí, že „Pravdivá slova nejsou hezká“. Faktom zostáva, že za všetko, čo sa v spoločnosti deje a s čím Homo sapiens (HS) nesúhlasí, alebo nefunguje to čo chce, je zodpovedný jedine HS. On sám je príčinou vlastných negatívnych postojov voči spoločenskému systému, svojej nedôvery k uplatňovanej politike, svojho narastajúceho pocitu bezmocnosti a vzniku „blbej nálady“. HS má to, čo je on.

 

manifest3

O autorovi:     PAVLÁSEK Juraj, doc. MUDr., DrSc.

Rodisko:         Hradec Králové

Štúdium:         Lekárska fakulta UK Bratislava, 1958 – 1964

Pracoval:         Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV do r. 2007

Funkcie:          vedúci vedecký pracovník, vedúci Oddelenia neurofyziológie, garant odboru Normálna a patologická  fyziológia,   predseda vedeckej rady

Výsledky:       publikované v monografii (1994) a v 70 prácach in extenso v domácich a zahraničných odborných časopisoch; autor metódy bezstratovej kompresie binárnych dát

Ocenenia:        Zaslúžilý pracovník SAV (1988), Čestná plaketa SAV J. Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách (2002)

Záujmy:          ekonómia, financie

Záľuby:           šport, príroda

Ekonomická bublina (Cui prodest? )

16.05.2013

A. Charakteristika. a.1) Neprimeraný rast ceny aktív - trhová, cenová bublina a.1.1) Hmotných statkov (produkty, komodity) a.1.2) Cenných papierov (akcie, dlhopisy, deriváty) a.2) Neprimeraný rast viac »

Finančné impérium

13.12.2012

FINANČNÉ IMPÉRIUM "Let me issue and control a nation's money supply, and I care not who makes its laws.” Údajne Amschel Rothschild Treba vedieť.... A) Podmienky pre vznik a.1) Orientovať sa na viac »

Emmanuel Macron, práca

Macron podpísal kontroverznú reformu pracovného práva, Francúzi sa búria

22.09.2017 22:06

Francúzsky prezident Emmanuel Macron považuje zmeny v pracovnom práve za hlboké, ale nevyhnutné pre ekonomiku a spoločnosť.

Rizman

Hovorcom roka 2017 je Juraj Rizman z Via Iuris

22.09.2017 21:25

Hovorcami roka 2017 sa v kategóriách štátna správa, komerčný sektor a samospráva stali v minulosti už ocenení hovorcovia Boris Chmel, Tomáš Kráľ a Marek Tettinger.

EÚ, Lýbia, migranti, more

Grécky súd rozhodol, že migrantov, ktorým zamietli azyl, môžu vrátiť do Turecka

22.09.2017 20:28

Rozhodnutie gréckeho Najvyššieho súdu sa týka dvoch Sýrčanov, ktorí nesúhlasili s deportáciou do Turecka po tom, ako im žiadosť o azyl v Grécku zamietli.

snem, Smer

Rozruch medzi straníkmi Smeru v Nitrianskom okrese

22.09.2017 18:38

V regionálnych štruktúrach Smeru je rušno. Z miestnej organizácie v Rišňovciach v okrese Nitra chce odísť 22 straníkov. Krajskí a okresní funkcionári s nimi ešte plánujú rokovať.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3
Celková čítanosť: 9420x
Priemerná čítanosť článkov: 3140x

Autor blogu

Kategórie